Čo networking znamená a prečo ovplyvňuje kariéru
Networking je systematické budovanie a udržiavanie profesionálnych vzťahov. Spája uchádzačov o prácu, podnikateľov, odborníkov, klientov, mentorov aj ľudí, ktorí sa pohybujú v rovnakom odvetví. Kontakty vznikajú na konferenciách, pracovných podujatiach, univerzitách, v profesijných združeniach aj na sociálnych sieťach.
Význam networkingu rastie najmä v čase, keď sa pracovný trh mení rýchlejšie než názvy pracovných pozícií. Človek sa cez sieť kontaktov dostane k informácii o voľnom mieste, ku skúsenému poradcovi alebo k spolupráci, ktorá sa na pracovných portáloch vôbec neobjaví. Firmy zároveň využívajú odporúčania zamestnancov pri hľadaní nových kolegov, pretože osobné odporúčanie skracuje prvú fázu výberu.
Presné čísla sa podľa zdrojov líšia, princíp však ostáva rovnaký: pracovné príležitosti často vznikajú tam, kde sa ľudia už poznajú alebo si navzájom dôverujú. Networking preto nie je výsadou manažérov a podnikateľov. Potrebujú ho aj študenti, začínajúci živnostníci a zamestnanci, ktorí nechcú zostať desať rokov v rovnakej profesijnej polohe.
Ako si budovať sieť kontaktov
Prvým krokom je jasne pomenovať, čo človek hľadá. Niekto potrebuje nové pracovné miesto, iný klientov, spätnú väzbu k podnikateľskému nápadu alebo kontakt na dodávateľa. Bez tejto predstavy sa networking zmení na zdvorilostné rozhovory, po ktorých ostane v telefóne ďalšie meno a nič viac.
Rozhovor sa nezačína vlastnou prezentáciou na tri minúty. Stačí otázka k téme podujatia, reakcia na prednášku alebo záujem o prácu druhej osoby. Potom treba počúvať. Ľudia si nepamätajú každú vetu, ale zapamätajú si, či sa pri rozhovore cítili ako partneri, alebo ako cieľová skupina pre predajný prejav.
Raz som sa stretla s grafičkou, ktorá po každom odbornom podujatí napísala trom ľuďom krátku správu. Neponúkala im hneď svoje služby. Poďakovala za rozhovor, odkázala na tému, o ktorej sa bavili, a po niekoľkých týždňoch poslala užitočný kontakt alebo článok. Po roku získala prvú väčšiu zákazku práve od človeka, s ktorým sa na začiatku rozprávala sotva desať minút.
Ja by som si po stretnutí zapisovala nielen meno a firmu, ale aj konkrétny detail z rozhovoru. Napríklad to, že daný človek pripravuje expanziu do Česka alebo hľadá fotografku na firemnú kampaň. Pri ďalšom kontakte potom nevznikne trápna správa typu „ako sa máte?“, ktorá často skončí bez odpovede.
Online sieť si vyžaduje rovnakú disciplínu ako osobné stretnutia. Profil na LinkedIne alebo v profesijnej skupine má ukázať, čo človek robí, s čím má skúsenosť a o aké témy sa zaujíma. Pridávať si stovky neznámych ľudí bez jedinej správy nepovažujem za networking. Je to skôr digitálna verzia zbierania servítok z konferenčného stola.
Dôvera, hranice a chyby, ktoré oslabujú kontakty
Sieť kontaktov nefunguje ako automat na okamžité protislužby. Ak sa niekto ozve iba vtedy, keď potrebuje odporúčanie, pracovnú ponuku alebo láskavosť, druhá strana si to všimne. Vzťah sa posilňuje aj krátkou reakciou na úspech, odporúčaním vhodného človeka alebo zdieľaním informácie, ktorá môže byť pre kontakt užitočná.
Networking však neznamená povinnosť spriateliť sa s každým. Profesijné hranice chránia čas aj povesť. Neriskovala by som odporúčanie človeka, o ktorého práci nič neviem, len preto, aby som pôsobila ochotne. Jedna nevydarená referencia poškodí dôveru rýchlejšie než desať príjemných káv.
Osobne by som si dávala pozor aj na prehnané sebaprezentovanie. Sebavedomé predstavenie vlastnej práce je v poriadku, no neustále rozprávanie o vlastných úspechoch bez záujmu o druhých vytvára odstup. Dobrá profesionálna sieť nevzniká za jeden večer a nepotrebuje veľké gestá. Potrebuje opakovaný kontakt, spoľahlivosť a normálnu ľudskú pamäť.
Pri budovaní kontaktov sa často zabúda na ľudí, s ktorými sa už človek stretol. Bývalá spolužiačka, kolega z predchádzajúcej práce alebo klient spred piatich rokov nemusia byť dávno uzavretou kapitolou. Jedna vecná správa po dlhšom čase môže obnoviť rozhovor, ktorý sa prirodzene preruší zmenou práce, sťahovaním alebo rodinnými povinnosťami.
Ja by som si na networking vyhradila pevný, ale malý časový priestor, napríklad dve správy a jedno stretnutie za týždeň. Také tempo sa dá udržať aj popri práci a nevytvára pocit ďalšej administratívnej povinnosti. Najlepší kontakt, ktorý som získala, nevznikol na veľkej konferencii, ale pri krátkom rozhovore po prednáške, keď sme obe čakali na výťah.