Autor: Redakcia (Ján a Martina) · Magazín

Umenie povedať NIE: Ako si nastaviť zdravé hranice v práci aj v živote

V pondelok o 16.58 dostala účtovníčka Jana od nadriadeného správu s prosbou, aby ešte v ten večer pripravila podklady na rannú poradu. Mala za sebou osem hodín práce, doma malé dieťa a naplánovanú návštevu lekára. Napriek tomu odpísala: „Jasné, pozriem sa na to.“ O 21.30 sedela pri notebooku a premýšľala, prečo vlastne súhlasila.

Takéto situácie sa odohrávajú v kanceláriách, rodinách aj medzi priateľmi. Človek povie áno zo strachu, že bude pôsobiť nespoľahlivo, nepríjemne alebo málo ochotne. Výsledkom je preťaženie, podráždenosť a pocit, že o vlastnom čase rozhodujú všetci naokolo.

Prečo odmietnutie vyvoláva napätie

Hranica určuje, čo ešte človek prijíma a čo už nie. V práci sa týka pracovného času, rozsahu úloh, dostupnosti počas voľna aj spôsobu komunikácie. V súkromí chráni priestor na oddych, osobné rozhodnutia a vzťahy, v ktorých nemá jeden človek automatický nárok na čas druhého.

Poznaný problém často nespočíva v samotnom odmietnutí, ale v spôsobe, akým ho vyslovíme. Veta „to sa nedá“ znie ako zatvorené dvere, zatiaľ čo „dnes to nestihnem, môžem to odovzdať zajtra o desiatej“ ponúka konkrétny rámec. Ja by som sa vyhla dlhému obhajovaniu. Čím viac vysvetľovania človek pridá, tým viac priestoru nechá druhej strane na presviedčanie.

Jedna krátka veta často funguje lepšie než päťminútový monológ. „Nie, dnes už ďalšiu úlohu neprijmem“ je zrozumiteľné oznámenie, nie útok.

Výskumy pracovného stresu dlhodobo spájajú slabú kontrolu nad pracovnými povinnosťami s vyšším rizikom vyčerpania a psychických ťažkostí. Presné čísla sa podľa zdrojov líšia, no princíp zostáva rovnaký: ak človek nemá možnosť ovplyvniť svoj čas ani rozsah práce, tlak sa hromadí.

Ako povedať nie bez zbytočného konfliktu

Najprv treba pomenovať odpoveď bez ospravedlňovania za vlastnú existenciu. „Nie, v sobotu neprídem“ je pevnejšie ako „Prepáč, ja asi nebudem môcť, ak by to neprekážalo“. Slovo „prepáč“ má svoje miesto, keď niekomu skutočne ublížime. Nemusí však sprevádzať každé rozhodnutie, ktoré chráni náš voľný čas.

Pri pracovných požiadavkách pomáha hovoriť o kapacite a prioritách. Zamestnankyňa môže povedať: „Mám dnes rozpracované dve úlohy. Ak má byť táto nová naliehavejšia, potrebujem vedieť, ktorú odložím.“ Takáto formulácia neodmieta zodpovednosť, iba žiada, aby ju nadriadený rozdelil realisticky.

Osobne by som neriskovala neurčité sľuby typu „nejako to skúsim“. Taká veta často znamená, že úloha skončí u človeka, ktorý ju prijal, hoci na ňu nemal čas ani energiu. Lepšia je dohoda s termínom, rozsahom a jasným očakávaním.

Znám prípad ženy, ktorá celé roky vybavovala za svoju sestru telefonáty, úrady aj rodinné oslavy. Keď prvýkrát povedala, že cez víkend nepríde pomáhať, rodina to označila za sebeckosť. Po niekoľkých týždňoch sa ukázalo, že ostatní členovia domácnosti dokážu prevziať úlohy, ktoré predtým automaticky nechávali na nej.

Prvé odmietnutie často vyvolá odpor, pretože mení zaužívaný systém. To ešte neznamená, že hranica je nesprávna. Znamená to, že okolie si na nový spôsob fungovania musí zvyknúť.

Hranice v práci, doma aj online

Pracovné hranice potrebujú oporu v konkrétnych pravidlách. Patrí sem čas, keď človek odpovedá na e-maily, dostupnosť počas dovolenky a dohoda o tom, ktoré úlohy majú prednosť. Ak firma očakáva okamžité reakcie večer aj cez víkend, problém nie je v jednej odmietnutej správe, ale v nastavení práce.

Pri rodine býva situácia citlivejšia. Rodičia, partneri či dospelé deti si navzájom pomáhajú, pomoc však nemá byť trvalou povinnosťou jedného človeka. Veta „dnes ti s tým nepomôžem, ale môžem zajtra“ dáva najavo ochotu aj hranicu naraz.

Digitálny priestor vytvára ďalšiu pascu. Správa odoslaná okamžite ešte neznamená, že si zaslúži okamžitú odpoveď. Ja by som si na pracovné aplikácie nastavila vypnuté upozornenia po skončení pracovného času a výnimku ponechala iba pre skutočné núdzové situácie.

Hranica bez následku zostáva iba želaním. Ak človek opakovane oznámi, že po 18. hodine nepracuje, no potom každý večer odpovedá, okolie uverí jeho správaniu, nie jeho slovám. Tady si nejsem jistý, či sa dá každá hranica nastaviť bez konfliktu; pri niektorých vzťahoch konflikt príde aj napriek pokojnej a slušnej komunikácii.

Keď mi niekto pošle pracovnú úlohu o 21.47, odpoviem až ráno.

← Späť na magazín