Zaplatí človek daň dvakrát, ak pracuje v zahraničí? Nie automaticky. O tom, kde sa príjem zdaní, rozhoduje najmä daňová rezidencia, štát, v ktorom bola práca vykonaná, a zmluva medzi Slovenskom a danou krajinou.
Najprv treba určiť daňovú rezidenciu
Slovenský občan sa nestáva daňovým rezidentom inej krajiny iba tým, že si tam nájde zamestnanie. Úrady posudzujú trvalý byt, miesto, kde človek skutočne žije, rodinné a ekonomické väzby aj dĺžku pobytu. Hranica 183 dní je významná, sama osebe však nerozhodne každý prípad.
Ak človek býva s rodinou na Slovensku, podniká tu a do zahraničia dochádza na turnusy, slovenské úrady ho môžu naďalej považovať za rezidenta Slovenska. Ak sa presťahuje s rodinou, prenajme si bývanie a presunie tam väčšinu svojho života, situácia vyzerá inak. Pri dvojitej rezidencii nastupujú pravidlá konkrétnej medzinárodnej zmluvy.
Čo hovoria zmluvy medzi štátmi
Slovensko má uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s desiatkami krajín. Ich úlohou nie je zrušiť daň, ale určiť, ktorý štát má právo príjem zdaniť a ako druhý štát zohľadní už zaplatenú daň.
V praxi sa používajú dve hlavné metódy. Pri metóde vyňatia príjmov Slovensko zahraničný príjem zo zdanenia vyberie, no pri niektorých typoch zmlúv ho započíta do sadzby, ktorá sa uplatní na ostatné príjmy. Pri metóde zápočtu dane si daňovník odpočíta daň zaplatenú v zahraničí od slovenskej dane. Započítať si však možno len sumu v rozsahu, ktorý povoľuje slovenský zákon alebo príslušná zmluva.
Presné čísla sa podľa zdrojov líšia a pri sadzbách, limitoch či termínoch by som si vždy otvorila aktuálne znenie zmluvy. Rozhoduje totiž nielen krajina, ale aj druh príjmu: mzda, živnosť, prenájom, dividendy či autorské honoráre nemajú rovnaký režim.
Mzda, živnosť a práca na diaľku
Pri zamestnaní sa sleduje, kde sa práca fyzicky vykonávala a kto mzdu vyplácal. Ak slovenská zamestnankyňa pracuje niekoľko mesiacov v Rakúsku, zamestnávateľ a rakúske pravidlá môžu vytvoriť povinnosť odvádzať daň priamo tam. Slovenské priznanie však ešte nemusí odpadnúť.
Pri živnostníkoch pribúda otázka stálej prevádzkarne. Človek pracujúci z prenajatého bytu v zahraničí, ktorý tam dlhodobo uzatvára zmluvy a riadi podnikanie, sa dostáva do inej situácie než osoba, ktorá len krátko pracuje z hotelovej izby. Práca na diaľku preto nevyriešila daňové pravidlá, iba ich urobila menej pohodlnými.
Osobne by som si pri dlhšom pobyte v zahraničí zapisovala dni strávené v jednotlivých štátoch a odkladala pracovné zmluvy, výplatné pásky aj potvrdenia o zaplatenej dani. Kalendár v mobile je lacnejší než spor s daňovým úradom.
Čo sa uvádza v slovenskom priznaní
Daňový rezident Slovenska uvádza v slovenskom daňovom priznaní svoje celosvetové príjmy, teda aj príjem zo zahraničného zamestnania alebo podnikania. Pri fyzickej osobe ide podľa typu príjmu spravidla o priznanie typu B. K priznaniu patria doklady o príjme, zaplatenej zahraničnej dani a použitom výmennom kurze.
Výška príjmu sa prepočítava na eurá podľa pravidiel platných pre konkrétny typ príjmu. Daňový úrad môže požadovať potvrdenie od zahraničného zamestnávateľa alebo miestneho úradu. Dokumenty v inom jazyku si môže vyžiadať s prekladom, preto by som ich nenechávala hľadať až v marci, keď sa blíži termín priznania.
Ak zahraničný príjem už zdanil zamestnávateľ v cudzine, neznamená to, že na Slovensku netreba nič uvádzať. Práve nesprávne vynechanie príjmu patrí medzi chyby, ktoré sa pri cezhraničnej práci opakujú.
Daň nie je to isté ako odvody
Osobitne sa posudzuje sociálne a zdravotné poistenie. Pri práci v Európskej únii rozhodujú koordinačné pravidlá a v niektorých prípadoch formulár A1, ktorý potvrdzuje, v ktorom štáte je človek poistený. Pri súbehu zamestnania a živnosti alebo pri práci vo viacerých krajinách sa situácia komplikuje.
Daň zaplatená v Nemecku automaticky nevyrieši slovenské zdravotné odvody. Rovnako potvrdenie o sociálnom poistení nenahrádza doklad o zrazenej dani. Tieto povinnosti treba posudzovať oddelene.
Znám prípad Slovenky, ktorá pracovala pre českú firmu z domu pri Žiline. Myslela si, že keď jej zamestnávateľ odvádza českú daň, slovenské priznanie sa jej netýka. Po konzultácii však musela príjem uviesť na Slovensku a doložiť české potvrdenia. Daň napokon dvakrát nezaplatila, no papierovanie jej zabralo viac času než samotná kontrola výplatných pások.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Jednoduchý pracovný pomer v jednej krajine sa dá zvládnuť s pomocou pokynov finančnej správy a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri viacerých štátoch, práci na diaľku, príjme z prenájmu alebo podnikaní sa však chyba predraží.
Neriskovala by som podanie priznania podľa náhodného článku na internete, ak človek celý rok striedal dve krajiny alebo mal príjem z viacerých zdrojov. Daňový poradca potrebuje vidieť zmluvy, dátumy pobytu, potvrdenia o zdanení a informáciu o tom, kde mal človek domácnosť.
Pri práci za hranicami by som si odložila peniaze na jednu odbornú konzultáciu, pretože pokuta za chýbajúce priznanie sa rieši oveľa horšie než účet za hodinu daňového poradcu.