Viete, čo sa stane s odpadom vo firme po tom, ako ho pracovník vyhodí do nádoby? Právne zaň naďalej zodpovedá pôvodca odpadu. Na Slovensku pravidlá vychádzajú najmä zo zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a z osobitných predpisov pre obaly, elektrozariadenia, batérie, stavebný odpad či biologicky rozložiteľný odpad.
Za odpad zodpovedá firma, ktorá ho vytvorila
Odpadovým hospodárstvom sa rozumie súbor činností od predchádzania vzniku odpadu cez triedenie a zber až po zhodnotenie alebo zneškodnenie. Povinnosti sa týkajú výrobnej haly, kancelárie, obchodu, reštaurácie aj malej živnosti. Rozhoduje to, že pri podnikaní vzniká odpad, nie počet zamestnancov.
Firma musí odpad zaradiť podľa Katalógu odpadov. Pri každom druhu sa posudzuje jeho pôvod a vlastnosti. Papier z kancelárie patrí do inej kategórie ako znečistené obaly od chemikálií. Nebezpečný odpad si vyžaduje osobitné zaobchádzanie, označenie, skladovanie a odovzdanie oprávnenému subjektu.
Ja by som pri zaraďovaní odpadu nešla cestou odhadu podľa farby nádoby. Nesprávny kód odpadu vie skomplikovať evidenciu aj kontrolu zo strany okresného úradu. Pri spornom odpade by som si nechala vypracovať odborné posúdenie, najmä ak ide o rozpúšťadlá, oleje, farby, zdravotnícky materiál alebo odpad s obsahom nebezpečných látok.
Triedenie nie je len otázka poriadku v prevádzke
Podnikateľ musí vytvoriť podmienky na oddelené zhromažďovanie odpadu a zabrániť jeho zmiešaniu, ak by tým vzniklo riziko pre životné prostredie alebo sa znemožnilo jeho ďalšie zhodnotenie. Nádoby musia byť vhodné pre konkrétny druh odpadu a pri nebezpečnom odpade aj riadne označené.
Odpad sa nesmie voľne ukladať na dvore, v chodbe ani za prevádzkou. Dočasné skladovanie má prebiehať tak, aby neunikali škodlivé látky, nevznikal zápach a aby sa k odpadu nedostali nepovolané osoby. Pri olejoch a kvapalinách treba myslieť aj na havarijné úniky. Pracovníci by mali vedieť, kam patria obaly, batérie, žiarivky, tonery a poškodené elektrické zariadenia. Farebné kontajnery samy osebe školenie nenahradia.
Znám prípad malej dielne, v ktorej majiteľ ukladal použité olejové filtre spolu s komunálnym odpadom. Dodávateľ síce pravidelne odvážal vrecia, ale v dokladoch nebol uvedený nebezpečný odpad. Problém vznikol až pri kontrole, keď firma nevedela preukázať, komu filtre odovzdala a ako ich skladovala. Účet za odstránenie nedostatkov bol vyšší než niekoľkoročné náklady na riadny zber.
Komu smie firma odpad odovzdať
Podnikateľ nemôže odpad odovzdať komukoľvek, kto príde s nákladným autom a ponúkne nižšiu cenu. Odberateľ musí mať oprávnenie na zber, prepravu, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie príslušného odpadu. Firma si má uchovať zmluvy, objednávky, vážne lístky, potvrdenia o prevzatí a ďalšie doklady, ktorými preukáže pohyb odpadu.
Pri výbere dodávateľa by som si overila jeho oprávnenie v dostupných registroch a skontrolovala, či sa týka práve odpadu, ktorý mu odovzdávam. Neriskovala by som spoluprácu s firmou, ktorá ponúka odvoz bez dokladu alebo tvrdí, že „papier netreba“. Papier je pri odpadoch často jediný svedok, ktorý zostane po odvoze.
Evidencia, hlásenia a poplatky
Firma vedie evidenciu o množstve a druhu vzniknutého odpadu, o spôsobe jeho nakladania a o tom, komu ho odovzdala. Rozsah a forma evidencie závisia od typu odpadu a od konkrétnej prevádzky. Údaje sa využívajú pri ohlasovacích povinnostiach voči orgánom verejnej správy.
Pri niektorých odpadoch vzniká povinnosť podať ohlásenie elektronicky prostredníctvom príslušného systému. Termíny a rozsah údajov sa líšia podľa právnej kategórie odpadu. Firma si preto potrebuje sledovať nielen faktúry za odvoz, ale aj hmotnosť odpadu a jeho zatriedenie. Presné čísla sa podľa zdrojov líšia, preto by som si ich pri konkrétnej prevádzke overila priamo podľa aktuálneho formulára a pokynov okresného úradu.
Samostatnou témou je poplatok za uloženie odpadu na skládku. Jeho výška sa odvíja od druhu odpadu a úrovne vytriedenia. Náklady rastú aj vtedy, keď podnik zmieša materiály, ktoré sa dali odovzdať samostatne. Triedenie teda nie je iba environmentálne gesto, ale aj položka v rozpočte.
Obaly, výrobky a rozšírená zodpovednosť
Firmy, ktoré uvádzajú na trh obaly, elektrické zariadenia, batérie, pneumatiky alebo iné výrobky podliehajúce rozšírenej zodpovednosti výrobcu, majú ďalšie povinnosti. Týkajú sa evidencie, financovania triedeného zberu, registrácie a plnenia cieľov zhodnocovania. Podnikateľ často plní tieto úlohy prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov, no zodpovednosť za správne nastavenie systému tým úplne nezmizne.
Iná situácia nastáva pri bežnom komunálnom odpade z kancelárie. Ten nemožno automaticky miešať s odpadom z výroby alebo služby. Podmienky zapojenia podnikateľa do obecného systému určuje obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Firma si preto musí preveriť, či platí miestny poplatok, aké nádoby používa a ktoré druhy odpadu obecný systém prijíma.
Osobitné pravidlá pri stavbách a nebezpečnom odpade
Stavebný odpad a odpad z demolácií sa eviduje a triedi osobitne. Pri väčších projektoch sa sleduje aj podiel materiálov určených na opätovné použitie alebo recykláciu. Investor, stavebná firma a ďalší účastníci si musia v zmluvách jasne určiť, kto odpad triedi, kto ho odváža a kto uchováva doklady.
Nebezpečný odpad patrí do uzatvorených a označených obalov. Skladovanie pri potravinách, v blízkosti kanalizačných vpustí alebo na daždi je recept na problém. Pri úniku treba postupovať podľa havarijných pravidiel a zabezpečiť odborné odstránenie následkov. Tohle bych si overila u autorizovanej osoby ešte pred spustením prevádzky, nie až po prvej kontrole.
Čo kontrola preveruje
Kontrolný orgán sa pozerá na skutočný stav prevádzky aj na dokumentáciu. Zaujíma ho, či firma odpad správne zaradila, ako ho zhromažďuje, či ho odovzdáva oprávnenému subjektu a či vedie evidenciu. Pri nebezpečnom odpade sa preveruje aj označenie nádob, ochrana pred únikom a dostupnosť potrebných dokladov.
Pokuty sa odvíjajú od konkrétneho porušenia, druhu odpadu a rozsahu následkov. Problémom nie je iba čierna skládka za firmou. Sankciu si firma vie vyslúžiť aj za chýbajúcu evidenciu, nesprávne triedenie alebo odovzdanie odpadu subjektu bez potrebného oprávnenia.
Najhoršie nastavenie, aké som v praxi videla, bolo presvedčenie, že odpadová agenda patrí „niekomu z administratívy“ a ostatní ju nemusia riešiť. Za nádoby, skladovanie aj doklady pritom často zodpovedajú rôzni ľudia a nikto presne nevie, kde sa ich úlohy začínajú a končia. Pri kontrole potom nerozhoduje, kto mal dobrý úmysel, ale čo firma dokáže doložiť.