Kto teda zaplatí daň z dedičstva alebo z darovania? Krátka odpoveď znie: nikto, pretože Slovensko tieto dve dane od 1. januára 2004 nevyberá. Dedič ani obdarovaný preto nepodávajú daňové priznanie iba preto, že získali peniaze, byt, dom, pozemok alebo inú vec dedením či darom.
Dedičstvo nie je zdaniteľný príjem
Pri dedičskom konaní sa majetok prevádza na dediča podľa rozhodnutia súdu alebo notára povereného súdom. Samotná hodnota zdedeného majetku sa nezahŕňa do základu dane z príjmov. Platí to aj pri finančnej hotovosti, cenných papieroch či nehnuteľnosti.
To však neznamená, že dedičské konanie je úplne bez nákladov. Dedič platí odmenu notára a prípadné súvisiace výdavky podľa rozsahu a hodnoty konania. Nejde však o daň z dedičstva. Ak zdedí byt alebo pozemok, musí zároveň riešiť miestnu daň z nehnuteľnosti voči obci alebo mestu.
Čo ak dedič zdedený byt predá?
Pri neskoršom predaji už nejde o dedičstvo, ale o príjem z prevodu vlastníctva. Vtedy sa posudzuje, či je príjem od dane oslobodený. Pri nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade, napríklad po rodičovi alebo starom rodičovi, sa do lehoty vlastníctva započítava aj obdobie, počas ktorého nehnuteľnosť vlastnil poručiteľ. Pri dedení v nepriamom rade sa pravidlá posudzujú prísnejšie.
Ak by som riešila predaj zdedeného domu krátko po dedičskom konaní, osobne by som si nechala vypočítať nielen daň, ale aj uznateľné výdavky a dátum nadobudnutia. Jedna veta v zmluve tu vie znamenať rozdiel medzi nulovou daňou a nepríjemným doplatkom.
Darovanie peňazí ani nehnuteľnosti sa osobitne nezdaňuje
Rodič, ktorý daruje dieťaťu peniaze, auto alebo nehnuteľnosť, neplatí daň z darovania. Daň nevzniká ani obdarovanému. Pri darovaní bytu či domu sa však vlastníctvo zapisuje do katastra nehnuteľností a návrh na vklad podlieha správnemu poplatku.
Ak ide o nehnuteľnosť, nový vlastník musí podať priznanie k dani z nehnuteľností obci alebo mestu do 31. januára nasledujúceho roka. Daň sa potom vyrubuje podľa miestnych pravidiel, výmery a druhu nehnuteľnosti. S daňou z darovania si ju ľudia zamieňajú pomerne často, hoci ide o dve úplne odlišné povinnosti.
Znám prípad, keď rodičia darovali dcére polovicu rodinného domu a všetci sa sústredili iba na podpis darovacej zmluvy. Na obecné priznanie k dani z nehnuteľnosti si spomenuli až po upozornení z úradu. Samotný dar zdanený nebol, no administratívu tým rodina neobišla.
Darovanie a neskorší predaj
Problém môže vzniknúť až vtedy, keď obdarovaný nehnuteľnosť predá. Príjem sa posudzuje podľa pravidiel dane z príjmov a skúma sa najmä dĺžka vlastníctva, vzťah darcu k obdarovanému a spôsob nadobudnutia majetku. Pri splnení zákonných podmienok je predaj oslobodený, pri ich nesplnení sa zdaňuje rozdiel medzi príjmom a preukázateľnými výdavkami.
Ja by som darovanie domu bez kontroly zmluvy a daňových dôsledkov nepodpisovala. Nestačí, že ide o rodinu a všetci si veria; pri nehnuteľnosti rozhodujú aj presné formulácie, vecné bremená a budúci predaj.
Kedy sa daň predsa len objaví?
Ak niekto dostane dar v súvislosti so zamestnaním, podnikaním alebo reklamnou činnosťou, nemusí ísť o bežný súkromný dar. Takéto plnenie sa môže považovať za príjem zo závislej činnosti alebo za príjem z podnikania. Rovnako sa osobitne posudzuje dar pre firmu, občianske združenie alebo inú právnickú osobu.
Pri veľkých sumách by som neriskovala ústnu dohodu ani prevod bez vysvetlenia pôvodu peňazí. Banka, kataster aj daňový úrad môžu neskôr požadovať doklady a rodinné „veď sme sa tak dohodli“ vtedy nestačí.
Tu si nie som istá pri každom konkrétnom poplatku, pretože jeho výška závisí od typu konania, spôsobu podania a miestnych pravidiel; presné čísla sa podľa zdrojov líšia. Pri dedení alebo darovaní nehnuteľnosti sa preto oplatí overiť aktuálny sadzobník notára, katastra a obce.
Najdrahšou chybou napokon nebýva neexistujúca daň z darovania, ale zle nastavená zmluva pri dome, ktorý má rodina raz predať.