Človek, ktorý odchádza zo zamestnania na voľnú nohu, by mal mať odložené peniaze aspoň na šesť mesiacov bežného života. Pri nepravidelných príjmoch, hypotéke, deťoch alebo úplne novom podnikaní je bezpečnejší vankúš na deväť až dvanásť mesiacov. Do rezervy patria náklady na bývanie, jedlo, energie, dopravu, lieky, splátky a pravidelné platby, ktoré nezmiznú len preto, že klient pošle faktúru o tri týždne neskôr.
Koľko mesiacov bez príjmu treba pokryť
Výpočet sa nezačína pri želanom príjme, ale pri najnižšej sume, za ktorú domácnosť dokáže fungovať bez dramatického zadlžovania. Ak mesačné výdavky dosahujú 1 300 eur, šesťmesačná rezerva predstavuje 7 800 eur. Pri deviatich mesiacoch ide o 11 700 eur. Suma musí byť dostupná na bežnom účte alebo sporiacom účte, nie v investícii, ktorú treba predávať počas poklesu trhu.
Presné čísla sa podľa zdrojov líšia, no finančné odporúčania sa zhodujú v jednom: podnikateľ s premenlivým príjmom potrebuje väčšiu rezervu než zamestnanec s pravidelnou výplatou. Voľná noha prináša faktúry s rôznou splatnosťou, výpadky zákaziek, reklamácie aj obdobia, keď sa pracuje veľa a peniaze prídu neskoro.
Ja by som pri odchode zo stabilného pracovného miesta nerátala iba s tým, že už mám dohodnutého jedného klienta. Jedna zákazka nie je podnikateľský model. Je to jedna zákazka.
Osobná rezerva sa zároveň nemá miešať s peniazmi na podnikanie. Notebook, fotoaparát, softvér, web, účtovníctvo alebo reklama si zaslúžia vlastný rozpočet. Ak sa z tej istej kopy platí nájom aj nový pracovný stôl, prvý slabší mesiac naruší celý plán.
Čo rozhoduje o výške rezervy
Najväčší rozdiel robí typ práce. Grafik s dlhodobými zmluvami a nízkymi nákladmi má inú situáciu než konzultant, ktorý hľadá klientov od nuly. Pri sezónnej práci treba do výpočtu zahrnúť celé obdobie, v ktorom zákazky prirodzene neprichádzajú.
Samostatnú pozornosť si pýtajú odvody a dane. Fakturovaná suma nie je čistý príjem. Časť peňazí treba odkladať na daň, zdravotné a sociálne odvody podľa konkrétnej formy podnikania a aktuálnych povinností. Kto si každý prijatý príjem okamžite rozdelí medzi domácnosť a spotrebu, môže sa pri prvom vyúčtovaní dostať do nepríjemnej pasce.
Do osobnej rezervy by som nerátala peniaze určené na daňové povinnosti. Tie patria do oddeleného účtu. Neriskovala by som ani to, že všetky úspory nechám v kryptomenách, akciách alebo inom majetku, ktorého hodnota sa zo dňa na deň mení.
Rodinná situácia výpočet ďalej posúva. Človek žijúci sám potrebuje pokryť vlastné výdavky. Rodič s deťmi musí počítať s krúžkami, školskými poplatkami, chorobami a výpadkom príjmu partnera. Hypotéka, leasing a spotrebné úvery zužujú priestor na experimentovanie. Pri dlhoch by som si pred odchodom zo zamestnania nechala skontrolovať rozpočet a splátkový kalendár, nie iba pocit, že „nejako to vyjde“.
Znám prípad fotografky, ktorá odišla z agentúry s rezervou na štyri mesiace a s tromi prisľúbenými zákazkami. Dve sa posunuli na neskôr a tretia sa zmenšila na polovicu. Po šiestich týždňoch začala platiť bežné účty z peňazí odložených na dane. Prácu mala, pokoj nie.
Rezerva nie je len suma na účte
Pred odchodom sa oplatí sledovať vlastné výdavky aspoň tri mesiace. Nie odhadom, ale podľa výpisov. Káva cestou do práce vyzerá nevinne, no spolu s obedom, dopravou a drobnými nákupmi vytvorí stovky eur. Na druhej strane, home office zníži cestovné náklady, ale zvýši spotrebu energií a potrebu technického vybavenia.
Praktický výpočet vyzerá jednoducho: mesačné nevyhnutné náklady sa vynásobia počtom mesiacov, ktoré má rezerva pokryť, a pripočíta sa suma na nečakané výdavky. Pri človeku bez detí a bez dlhov môže ísť o šesť mesiacov. Pri domácnosti s hypotékou a jedným príjmom by som rátala s deviatimi až dvanástimi mesiacmi.
Rozumné je odísť až vtedy, keď už podnikanie prináša prvé peniaze alebo existuje viac než jeden zdroj zákaziek. Nie preto, že zamestnanie ponúka istotu na celý život, ale preto, že prechod bez rezervy mení každé rozhodnutie na zápas o prežitie. Človek potom prijme aj nevýhodnú zákazku, zníži cenu pod únosnú hranicu a pracuje do noci len preto, aby zaplatil nájom.
Túto časť si veľa ľudí nechce priznať: rezerva nekupuje iba čas, ale aj možnosť povedať nie. Bez nej sa sloboda voľnej nohy rýchlo zmení na permanentnú pohotovosť pri telefóne.
Ja by som si pred podaním výpovede nechala bokom peniaze na minimálne deväť mesiacov a zvlášť sumu na dane, odvody a pracovné vybavenie. Na účet by som si posielala pravidelnú „výplatu“, aj keby faktúry v danom mesiaci prišli vyššie.
Prvý mesiac bez zamestnaneckej výplaty vie pôsobiť dobrodružne, tretí už ukáže, či bol plán postavený na číslach alebo na optimizme. Ja osobne by som výpoveď nepodala, kým by som nemala rezervu na účte a aspoň dvoch reálnych klientov, ktorí vedia, kedy a za čo zaplatia.