Lucia si chcela vziať päť dní dovolenky v júli, pretože mala zaplatený pobyt pri mori. Nadriadený jej žiadosť najprv nechal bez odpovede a potom jej odkázal, že „v lete sa dovolenky neschvaľujú“. Lístky už mala kúpené, no voľno si napokon bez písomného súhlasu nevzala.
Podobné situácie vznikajú najmä v menších tímoch, kde jeden chýbajúci človek naruší zmeny alebo uzávierku. Podľa slovenského Zákonníka práce však termín čerpania dovolenky neurčuje výlučne zamestnanec. Určuje ho zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom a prihliada pritom na svoje prevádzkové dôvody aj oprávnené záujmy pracovníka.
Zamestnávateľ nemusí prijať každý navrhnutý termín
Žiadosť o dovolenku preto nie je automatickým nárokom na konkrétny týždeň. Firma môže odmietnuť napríklad termín, v ktorom má viacero kolegov naplánované voľno, prebieha dôležitá zákazka alebo by sa nedala zabezpečiť prevádzka.
Odmietnutie by však nemalo zostať pri neurčitom „teraz nie“. Zamestnanec má právo vedieť, či ide o dočasný problém, alebo firma jeho dovolenku odmieta plánovať vôbec. Ja by som žiadosť poslala e-mailom a uviedla v nej presný termín, počet dní aj dôvod, ak je pre posúdenie situácie podstatný.
Zamestnávateľ musí oznámiť určený termín dovolenky najmenej 14 dní vopred. Kratšia lehota je možná len so súhlasom zamestnanca. Ústne prisľúbenie od kolegu či veta povedaná na chodbe sa pri spore dokazujú podstatne horšie než e-mail alebo schválená žiadosť v internom systéme.
Čo urobiť pri opakovanom odmietaní
Prvým krokom je písomná žiadosť alebo pripomenutie. Zamestnanec by mal požiadať nadriadeného o konkrétny náhradný termín a zároveň si odložiť komunikáciu, z ktorej vyplýva, že o dovolenku žiadal. Ak firma dovolenku odmieta celé mesiace bez ponuky iného riešenia, treba sa obrátiť na personalistu, odbory alebo priamo na zamestnávateľa vo vyššej riadiacej úrovni.
Zákon priznáva zamestnancovi najmenej štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Najmenej päť týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca príslušného roka dovŕši 33 rokov, a tiež tomu, kto sa trvale stará o dieťa. Presné čísla sa podľa zdrojov líšia pri osobitných situáciách, preto by som si pri kratšom pracovnom pomere alebo nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase overila výpočet v mzdovej účtárni či u právnika.
Samotné právo na dovolenku teda nezaniká len preto, že zamestnávateľ neschválil jeden konkrétny júlový termín. Ak však firma bráni čerpaniu dovolenky dlhodobo alebo ju plánuje v rozpore so zákonom, zamestnanec sa môže obrátiť na príslušný inšpektorát práce. Inšpektorát môže preveriť dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, no o náhrade škody alebo neplatnosti konkrétneho postupu v konečnom dôsledku rozhoduje súd.
Bez schválenia sa na dovolenku nenastupuje
Najhorší postup je oznámiť šéfovi, že „od pondelka som preč“, a potom jednoducho neprísť do práce. Neschválené voľno môže zamestnávateľ vyhodnotiť ako neospravedlnenú absenciu, čo zasiahne mzdu aj pracovný pomer.
Osobne by som neriskovala ani vtedy, keď mám kúpenú dovolenku a nadriadený sa správa nespravodlivo. Najskôr by som si vypýtala jasné stanovisko písomne, navrhla ďalšie dátumy a až potom riešila podnet na inšpektorát alebo právnu pomoc.
Iná situácia nastáva, ak už bola dovolenka riadne určená a zamestnávateľ ju neskôr zmení alebo zamestnanca z dovolenky odvolá. Vtedy mu podľa Zákonníka práce vzniká povinnosť nahradiť náklady, ktoré zamestnancovi bez jeho zavinenia vznikli. Patrí sem napríklad storno poplatok za ubytovanie či cestovný lístok, ak sa dá preukázať súvis s pôvodne schválenou dovolenkou.
Pri odmietnutej dovolenke by som si preto najprv vypýtala dátum, do ktorého má firma rozhodnúť, a všetko by som si nechala potvrdiť e-mailom; práve jedna takáto správa často rozhodne, či ide len o zlú organizáciu, alebo o porušovanie pravidiel.