Čo urobíte, keď v otvorenom jogurte nájdete pleseň alebo v pečive kúsok plastu? Jedlo ďalej nejedzte, predmet ani obal nevyhadzujte a všetko si odfoťte. Práve tieto kroky rozhodujú o tom, či sa bude dať reklamácia alebo podnet na kontrolu riadne preveriť.
Najprv jedlo odložte a zdokumentujte
Po nájdení cudzieho predmetu, plesne, skla, kovu alebo inej nečistoty výrobok prestaňte konzumovať. Zvyšok nechajte v pôvodnom obale, ak je to možné, a uložte ho tak, aby sa stav nezmenil. Pri plesnivom jedle s ním zbytočne nemanipulujte. Ja by som ho nedávala do nového taniera ani neoplachovala, hoci prvá reakcia býva presne opačná.
Odfoťte výrobok zblízka aj s obalom. Na snímke by mal byť viditeľný názov potraviny, výrobca, číslo šarže, dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby. Priložte aj doklad o kúpe. Ak ste platili kartou, poslúži výpis z účtu, pri nákupe cez internet zase potvrdenie objednávky.
Reklamáciu rieši predávajúci
Spotrebiteľ má právo reklamovať potravinu u predajcu, u ktorého ju kúpil. Predávajúceho kontaktujte bez zbytočného odkladu a opíšte, čo sa stalo, kedy ste výrobok kúpili a kde ste problém našli. Priložte fotografie a uveďte, či došlo k poraneniu alebo zdravotným ťažkostiam.
Predajňa môže požiadať o predloženie výrobku na posúdenie. Odovzdanie by som si nechala potvrdiť písomne, napríklad v reklamačnom protokole. Bez potvrdenia sa neskôr ťažšie dokazuje, čo obchod prevzal a v akom stave.
Predajca má reklamáciu vybaviť v zákonnej lehote. Ak ponúkne iba výmenu tovaru, nemusí to byť primerané riešenie v každej situácii. Pri lacnom jogurte ide spravidla o vrátenie peňazí, pri zdravotnej ujme však treba riešiť aj ďalšie náklady a okolnosti prípadu.
Kedy kontaktovať kontrolné orgány
Ak obchod reklamáciu odmietne, problém zľahčuje alebo máte podozrenie, že rovnaká chyba sa týka celej šarže, podajte podnet na kontrolu. Pri potravinách sa spotrebitelia obracajú na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu alebo na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. Pri jedle pripravenom v reštaurácii, bufete či inom stravovacom zariadení prichádza do úvahy aj regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Podnet by mal obsahovať názov prevádzky, adresu, dátum nákupu alebo návštevy, názov výrobku, číslo šarže, opis zistenia a fotografie. Ak máte výrobok stále pri sebe, uveďte to. Kontrolóri potom vedia jednoduchšie overiť, či sa potravina ešte nachádza v predaji a či treba preveriť aj ďalšie kusy.
Presné čísla sa podľa zdrojov líšia, no pri podnete rozhoduje najmä konkrétnosť. Veta „v obchode bolo zlé jedlo“ nestačí tak dobre ako informácia, že 14. júla ste v predajni na určitej ulici kúpili chlieb, v ktorom bol po rozkrojení približne dvojcentimetrový kus tvrdého plastu.
Čo ak ste jedlo zjedli
Ak ste cudzie teleso prehltli, poranili si ústa alebo máte bolesti, nevoľnosť, vracanie či iné ťažkosti, vyhľadajte lekára. Pri akútnom ohrození volajte 155 alebo 112. Lekárovi povedzte, čo ste jedli, kedy sa to stalo a aký predmet sa v potravine nachádzal. Zdravotnú dokumentáciu si odložte spolu s účtenkou a fotografiami.
Znám prípad, keď si zákazníčka všimla kovovú súčiastku až po zjedení časti pečiva. V predajni jej najprv ponúkli nový kus a tvrdili, že išlo o ojedinelú chybu. Keď si vypýtala reklamačný protokol a poslala podnet na kontrolu, obchod začal preverovať celú dodávku. Neviem, ako by sa situácia skončila bez fotografie a zachovaného obalu.
Pleseň nie je dôvod na ochutnávanie
Pri mäkkých potravinách, ako sú jogurty, nátierky, mäkké syry, pečivo či hotové jedlá, sa pleseň nemusí nachádzať iba na viditeľnom mieste. Odrezanie farebnej časti preto problém nevyrieši. Osobne by som taký výrobok už nejedla ani vtedy, keby vyzeral na prvý pohľad zvyšok úplne v poriadku.
Iná situácia môže byť pri potravinách, ktoré prirodzene obsahujú ušľachtilú pleseň, napríklad pri niektorých syroch. Pri nečakanej plesni na výrobku však netreba robiť domáce pokusy s vôňou, ochutnávaním ani zoškrabovaním. Tohle by som si overila u veterinára iba v prípade, ak ide o krmivo pre zviera; pri človeku patrí otázka zdravotných následkov lekárovi.
Ak predmet spôsobil zranenie, neriskovala by som a nespoliehala sa iba na sľub predajne, že „sa to už nestane“. Uchovaný výrobok, obal, doklad o kúpe a lekárska správa sú presvedčivejšie než rozhorčený telefonát, hoci ten býva po nájdení skla v obede úplne pochopiteľný.
Ja by som výrobok nevyhadzovala ani vtedy, keď mi obchod okamžite vráti peniaze, pretože bez neho sa prípadná kontrola šarže opiera iba o tvrdenie zákazníka.