Majiteľ malej stavebnej firmy si všimol, že na účte už nie sú peniaze, faktúry sa kopia a dodávateľ hrozí žalobou. Konateľ napriek tomu objednával ďalší materiál, podpisoval nové zmluvy a o finančnom stave spoločnosti informoval spoločníka len útržkovito. Keď firma neskôr skončila v konkurze, dodávateľ sa začal pýtať, či môže peniaze vymáhať priamo od konateľa.
Odpoveď nie je jednoduché „áno“ ani „nie“. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným treba rozlíšiť majetok firmy, povinnosti spoločníkov a zodpovednosť štatutárneho orgánu.
Kto je štatutárom spoločnosti s ručením obmedzeným
Štatutárnym orgánom s.r.o. je konateľ alebo viac konateľov. Do funkcie ich vymenúva valné zhromaždenie a ich údaje sa zapisujú do obchodného registra. Konateľ koná za spoločnosť navonok, podpisuje zmluvy, zabezpečuje vedenie účtovníctva, dohliada na plnenie povinností voči štátu a rozhoduje o bežnom obchodnom fungovaní.
Ak má firma dvoch konateľov, spôsob ich konania určuje spoločenská zmluva alebo zápis v obchodnom registri. Jeden konateľ tak nemusí mať oprávnenie podpisovať všetky dokumenty sám. Pri obchodnom spore som už videla, že práve tento detail rozhodoval o tom, či bola zmluva vôbec platne uzavretá.
Konateľ nemusí byť vlastníkom firmy. Spoločník vlastní obchodný podiel, zatiaľ čo konateľ vykonáva funkciu štatutárneho orgánu. Jedna osoba môže zastávať obe úlohy, no právne ide o dve odlišné postavenia.
Ručenie firmy a osobný majetok konateľa
Za svoje dlhy zodpovedá s.r.o. celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Ak bol vklad riadne splatený, samotné vlastníctvo podielu neznamená, že veriteľ si môže siahnuť na súkromný účet spoločníka.
Konateľ takisto neručí za každý dlh firmy automaticky. Osobná zodpovednosť prichádza do úvahy vtedy, keď poruší povinnosti pri výkone funkcie a tým spôsobí škodu, prípadne keď jeho konanie znemožní uspokojenie veriteľov z majetku spoločnosti.
Podľa Obchodného zákonníka musí konateľ vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Musí si zaobstarať a zohľadniť dostupné informácie, zachovávať mlčanlivosť a neuprednostňovať vlastný prospech pred záujmom firmy. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu, ktorú spoločnosti spôsobí.
Poznáme prípad konateľa, ktorý ešte pred pádom firmy previedol dodávku aj časť peňazí na podnik spriaznený s jeho rodinou. Spoločnosť potom nemala z čoho zaplatiť zamestnancov ani dodávateľov. V takej situácii už nejde o obyčajný neúspech v podnikaní, ale o konanie, ktoré môže viesť k žalobe o náhradu škody, k zodpovednosti podľa pravidiel konkurzného práva a v závažných prípadoch aj k trestnému stíhaniu.
Ja by som si pri takomto prevode vždy vypýtala zmluvu, dôvod transakcie a doklad o tom, komu peniaze skutočne prospeli. Podpis na papieri sám osebe konateľa neochráni, ak bolo z okolností jasné, že firma už nedokáže plniť svoje záväzky.
Úpadok, konkurz a dlhy voči štátu
Najväčšie riziko pre konateľa vzniká v čase, keď sa firma dostane do úpadku. Predlženie nastáva vtedy, keď má spoločnosť viac záväzkov než majetku a ako právnická osoba má viac ako jedného veriteľa. Platobná neschopnosť súvisí s tým, že firma nedokáže plniť splatné záväzky.
Ak sú splnené zákonné podmienky, štatutár musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zákonnej lehote. Pri zanedbaní tejto povinnosti môže niesť zodpovednosť za škodu, ktorá veriteľom vznikla tým, že sa konkurz nezačal včas. Problémom býva aj vyplácanie peňazí spoločníkom, vyberanie hotovosti bez dokladov alebo uprednostnenie jedného veriteľa pred ostatnými.
Daňové nedoplatky sa takisto nepresúvajú na konateľa len preto, že firma nezaplatila daň. Finančná správa však môže voči fyzickej osobe postupovať v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný zákon, najmä ak konateľ porušil svoje povinnosti a znemožnil vymáhanie nedoplatku. Tady si nie som istá pri presnom posúdení každej daňovej situácie, pretože rozhodujú konkrétne úkony konateľa, stav majetku firmy aj priebeh kontroly.
Osobne by som neriskovala pokračovanie v podnikaní len preto, že „ešte príde jedna veľká zákazka“. Keď už firma nevie platiť faktúry, nový úver alebo objednávka bez reálneho plánu často len zväčší dieru a zhorší postavenie všetkých veriteľov.
Konateľ sa môže brániť tým, že konal informovane, v prospech spoločnosti a bez úmyslu poškodiť veriteľov. Súd pritom neposudzuje iba výsledok podnikania, ale aj to, čo konateľ vedel, kedy to vedel a aké rozhodnutia následne urobil. Presné čísla sa podľa zdrojov líšia, no pri sporoch o osobnú zodpovednosť rozhodujú skôr účtovné doklady, e-maily a dátumy než všeobecné tvrdenie, že podnikanie bolo rizikové.
Ak by som mala nastupovať do funkcie konateľky zadlženej firmy, pred podpisom by som si nechala skontrolovať účtovníctvo, zmluvy, daňové nedoplatky aj zoznam veriteľov. Najdrahšia veta v takomto prípade býva: „O tom som nevedela.“