Predstavte si, že vám príde list od inkasnej spoločnosti pre nezaplatenú faktúru spred štyroch rokov. Suma sa medzitým zvýšila o úroky a poplatky, v liste stojí upozornenie na súd a človek má chuť zaplatiť len preto, aby mal pokoj. Práve v tejto chvíli sa oplatí najprv zistiť, kedy dlh vznikol, či bol niekedy uznaný a či už neuplynula premlčacia doba.
Premlčacia doba je čas, počas ktorého si veriteľ môže svoje právo uplatniť na súde. Po jej uplynutí dlh automaticky nezmizne. Dlžník však môže namietnuť premlčanie a súd potom premlčaný nárok neprizná.
Koľko rokov premlčanie trvá
Pri bežných občianskoprávnych dlhoch platí podľa Občianskeho zákonníka všeobecná trojročná premlčacia doba. Začína plynúť od chvíle, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Pri nezaplatenej faktúre teda často rozhoduje dátum splatnosti, nie deň, keď veriteľ dlh odovzdal inkasnej spoločnosti.
Iné pravidlá platia pri právoplatne priznanom nároku. Ak napríklad súd vydá právoplatné rozhodnutie, takéto právo sa premlčí za desať rokov odo dňa, keď sa podľa rozhodnutia malo plniť. Pri splátkach sa posudzuje každá splátka samostatne, hoci zmluva môže obsahovať aj podmienku, podľa ktorej sa pri omeškaní stane splatným celý zvyšok dlhu.
Obchodné vzťahy majú vlastnú úpravu. Pri právach z obchodných záväzkov je všeobecná premlčacia doba štvorročná, pričom zmluva, faktúry a postavenie účastníkov rozhodujú o tom, ktorý režim sa použije.
Osobne by som si pri starom dlhu najprv vypýtala zmluvu, rozpis sumy a dátum splatnosti. Telefonické tvrdenie, že „dlh je stále otvorený“, ešte nie je dôkaz o jeho výške ani o tom, že premlčanie neuplynulo.
Čo môže premlčanie prerušiť
Lehota neplynie vždy rovno od dátumu na faktúre. Jej priebeh môže ovplyvniť uznanie dlhu, čiastočná úhrada, dohoda o splátkach alebo uplatnenie práva na súde.
Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok čo do dôvodu a výšky, pri občianskoprávnom dlhu začína plynúť nová desaťročná lehota. Pri uznaní záväzku v obchodných vzťahoch sa posudzuje príslušná obchodnoprávna úprava. Problémom býva aj podpis splátkového kalendára, ktorý môže obsahovať formuláciu uznania dlhu.
Riziková je aj symbolická platba. Ak človek po rokoch pošle veriteľovi časť dlžnej sumy bez toho, aby si preveril právny stav, môže tým oslabiť svoju pozíciu pri námietke premlčania. Ja by som preto pred akoukoľvek úhradou skontrolovala dokumenty a dátumy, nie iba aktuálnu sumu v liste.
Znám prípad ženy, ktorá dostala výzvu na zaplatenie spotrebiteľského úveru takmer šesť rokov po poslednej splátke. Inkasná spoločnosť od nej žiadala aj poplatok za právne zastupovanie, hoci nepredložila rozhodnutie súdu ani jasný rozpis pohľadávky. Keď sa vec dostala pred súd, žena vzniesla námietku premlčania a veriteľ svoj nárok napokon nepresadil.
Čo urobiť po výzve na zaplatenie
List od veriteľa alebo inkasnej spoločnosti netreba ignorovať, ale ani automaticky uznávať. Najprv si treba overiť, kto dlh požaduje, z akej zmluvy pochádza, kedy bol splatný, či už prebehlo súdne konanie a či sa medzičasom menil veriteľ.
Ak veriteľ podá žalobu, súd na premlčanie neprihliadne sám od seba. Dlžník ho musí namietnuť, spravidla v rámci svojej procesnej obrany a včas podľa pokynov súdu. Bez námietky môže súd nárok priznať aj vtedy, keď by bol podľa dátumov premlčaný.
Pri exekúcii je situácia odlišná, pretože exekučný titul už existuje. Vtedy treba skúmať najmä dátum právoplatnosti rozhodnutia, vykonateľnosť, priebeh predchádzajúceho konania a prípadné dôvody na zastavenie exekúcie. Pri tomto si nie som istá bez nahliadnutia do konkrétnych listín, pretože jeden podpis alebo dátum v spise dokáže zmeniť celý výpočet.
Spotrebiteľské úvery, dane, poistné, náhrada škody či dlhy voči zdravotnej poisťovni majú osobitné pravidlá a odlišné lehoty. Neriskovala by som preto podpis uznania dlhu len preto, že pracovník na telefóne tvrdí, že ide o poslednú šancu na splátky.
Ak už máte v schránke platobný rozkaz, rozhodnutie súdu alebo oznámenie od exekútora, rozhodujúce nie sú sľuby inkasnej spoločnosti, ale lehoty uvedené v doručených dokumentoch.