Poznáme prípad ženy, ktorá po operácii chrbtice prestala zvládať prácu v sklade. Mala bolesti, obmedzený pohyb a niekoľko mesiacov chodila od jedného lekára k druhému. Keď požiadala o invalidný dôchodok, nestačilo povedať, že ju „bolí chrbát“. Rozhodujúce boli odborné nálezy, výsledky vyšetrení a presný opis toho, čo už v práci nedokáže.
Invalidný dôchodok na Slovensku priznáva Sociálna poisťovňa človeku, ktorému dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav znížil schopnosť pracovať o viac ako 40 percent. Posudkový lekár pritom hodnotí stav podľa zákona o sociálnom poistení a jeho prílohy, kde sú pri jednotlivých ochoreniach uvedené percentuálne rozpätia.
Ako podať žiadosť o invalidný dôchodok
Žiadosť sa spisuje v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Pobočka žiadateľa objedná na konkrétny termín a pripraví podklady na posúdenie zdravotného stavu. Ja by som si termín vybavila vopred a ešte pred návštevou by som si skontrolovala, či má poisťovňa všetky odborné nálezy.
So sebou treba priniesť občiansky preukaz, doklady o vzdelaní, údaje o zamestnaní a ďalšie dokumenty, ktoré Sociálna poisťovňa vyžiada. Zdravotná dokumentácia má obsahovať najmä aktuálne nálezy od špecialistov, výsledky zobrazovacích vyšetrení, prepúšťacie správy, informácie o liečbe a údaje o tom, ako ochorenie obmedzuje každodenné fungovanie.
Posudkový lekár neurčuje invaliditu podľa jedného telefonátu ani podľa zoznamu diagnóz, ktorý si človek prinesie vytlačený z internetu. Posudzuje rozhodujúce zdravotné postihnutie a jeho funkčný dosah. Ostatné ochorenia môžu výsledné percento zvýšiť najviac o desať percentuálnych bodov, ak zhoršujú schopnosť pracovať.
Žiadateľ musí splniť aj podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia. Počet rokov závisí od veku: človek do 20 rokov potrebuje menej ako jeden rok poistenia, vo veku od 20 do 24 rokov najmenej jeden rok, od 24 do 28 rokov dva roky, od 28 do 34 rokov päť rokov, od 34 do 40 rokov osem rokov, od 40 do 45 rokov desať rokov a nad 45 rokov pätnásť rokov. Pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania platia osobitné pravidlá.
Ktoré diagnózy majú najväčšiu šancu
Žiadna diagnóza nemá automaticky „najväčšiu šancu“. Rovnaké ochorenie môže u jedného človeka viesť k výraznému obmedzeniu pracovnej schopnosti a u iného k zvládnuteľným ťažkostiam. Rozhoduje stupeň poškodenia, dĺžka liečby, prognóza, reakcia na lieky a konkrétne pracovné obmedzenia.
Vyššie percentá sa v posudkoch objavujú pri ťažkých neurologických ochoreniach, vážnych duševných poruchách, pokročilých ochoreniach pohybového aparátu, závažných srdcových a pľúcnych ochoreniach, onkologických diagnózach, ťažkých zrakových a sluchových poruchách či pri poškodení viacerých orgánov. Samotný názov diagnózy však nestačí ani pri rakovine, skleróze multiplex či ťažkej depresii.
Pri ochoreniach chrbtice sa posudzuje napríklad rozsah poškodenia nervov, obmedzenie pohybu, svalová sila, citlivosť, výsledky magnetickej rezonancie a schopnosť stáť, chodiť či sedieť. Pri psychiatrických diagnózach sa sleduje dĺžka a priebeh liečby, hospitalizácie, schopnosť sústrediť sa, fungovať medzi ľuďmi a udržať pracovný režim. Osobne by som si pri psychickom ochorení dala záležať na pravidelných správach od psychiatra alebo klinického psychológa, pretože jedna veta v ambulantnej karte často nevystihne realitu.
Percentuálne rozpätia uvedené v prílohe zákona nie sú prísľubom výsledku. Tu si nie som istá pri presnom výklade každej diagnózy bez konkrétneho nálezu, pretože rozhodujú detaily zdravotného stavu a aktuálne znenie právnych predpisov.
Čo robiť po rozhodnutí Sociálnej poisťovne
Sociálna poisťovňa vydá písomné rozhodnutie, v ktorom uvedie priznanie alebo zamietnutie dôchodku, percento poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a výšku dávky. Pri poklese od 41 do 70 percent sa dôchodok počíta podľa zisteného percenta. Pri poklese nad 70 percent sa dávka posudzuje v plnej výške podľa výpočtu dôchodku.
Ak žiadateľ s rozhodnutím nesúhlasí, môže proti nemu podať odvolanie do 30 dní od jeho doručenia. V odvolaní treba konkrétne uviesť, s čím človek nesúhlasí, priložiť nové odborné nálezy a vysvetliť, ktoré pracovné alebo každodenné činnosti zdravotný stav znemožňuje.
Neriskovala by som odvolanie postavené iba na vete, že posudok je nespravodlivý. Oveľa presvedčivejšie je opísať, koľko metrov človek prejde, ako dlho vydrží sedieť, či potrebuje pomoc pri obliekaní alebo prečo nezvládne tempo svojej pôvodnej práce.
Pri príprave žiadosti by som si spísala aj stručný časový priebeh ochorenia, liečbu, hospitalizácie a jej výsledok. Posudkový lekár potrebuje vidieť nielen diagnózu na papieri, ale aj to, ako sa premieta do reálneho pracovného dňa.
Najviac pomôže dokumentácia, ktorá presne ukáže rozdiel medzi tým, čo človek kedysi zvládal, a tým, čo dnes už nedokáže.