V piatok dostala výpoveď, v pondelok si založila živnosť a o tri mesiace už predávala auto, aby zaplatila nájom. Takýto scenár nie je filmová nadsázka, ale dôsledok rozhodnutia, ktoré sa začalo vetou: „Veď nejako bude.“ Nebude. Pri prechode na voľnú nohu rozhoduje viac tabuľka než odvaha.
Práca na voľnej nohe prináša slobodu pri výbere zákaziek, času aj miesta. Zároveň však ruší pravidelnú výplatu, platenú dovolenku, časť ochrany zamestnanca a istotu, že peniaze prídu v rovnaký deň každý mesiac. Kto odchádza zo zamestnania, rieši preto tri otázky: prečo odchádza, z čoho bude žiť a kto mu za službu zaplatí.
Najprv čísla, potom výpoveď
Prvým krokom je výpočet osobných nákladov. Nie romantická predstava o slobodnom notebooku v kaviarni, ale suma za bývanie, energie, jedlo, dopravu, úvery, poistky a pravidelné výdavky. K nej treba pripočítať podnikateľské náklady, napríklad softvér, techniku, účtovníctvo, telefón, coworking či cestovanie za klientmi.
Osobne by som do podnikania neodchádzala s rezervou na jeden mesiac. Rozumnejší priestor predstavuje šesť mesiacov nevyhnutných výdavkov, pri nestabilnom príjme aj viac. Presné čísla sa podľa zdrojov líšia, no účet bez rezervy neposkytuje slobodu. Poskytuje paniku.
Rozpočet treba postaviť na čistom príjme, nie na fakturovanej sume. Z vystavených faktúr odídu dane, zdravotné a sociálne odvody, náklady podnikania aj faktúry, ktoré klient zaplatí neskoro. Ak freelancer fakturuje 2 000 eur, neznamená to, že má 2 000 eur na míňanie.
Veľa ľudí si pred odchodom vypočíta hodinovú sadzbu podľa poslednej výplaty. To je chyba. Zamestnanec nedostáva peniaze iba za hodiny pri počítači, ale aj za porady, dovolenku, školenia, administratívu a čas medzi zákazkami. Na voľnej nohe sa fakturuje iba čas, ktorý klient akceptuje ako platenú prácu.
Ak človek potrebuje na život a podnikanie 2 400 eur mesačne a reálne dokáže fakturovať 80 hodín, jeho minimálna sadzba nemôže byť 20 eur na hodinu. Táto suma by pokryla iba náklady bez rezervy, daní a neplateného času. Do výpočtu patrí aj obdobie, keď nový klient nepríde.
Prechod sa dá otestovať ešte počas pracovného pomeru
Najbezpečnejšia cesta nevedie cez okamžitý odchod, ale cez overenie dopytu. Budúca freelancerka si môže popri zamestnaní vybudovať portfólio, osloviť prvých zákazníkov a zistiť, či jej za službu niekto zaplatí. Zároveň si musí skontrolovať pracovnú zmluvu, najmä konkurenčnú doložku, povinnosť mlčanlivosti a pravidlá pre vedľajšiu činnosť.
Znám prípad grafičky, ktorá si počas posledných šiestich mesiacov v zamestnaní našla troch stálych klientov. Výpoveď podala až vtedy, keď jej príjem z projektov pokrýval približne polovicu mesačných nákladov a na účte mala rezervu na osem mesiacov. Prvé obdobie po odchode nebolo pohodlné, ale nemusela prijímať každú zákazku za cenu, ktorá by ju zničila.
Takéto testovanie odhalí aj nepríjemné veci. Nie každý odborník vie predávať svoju prácu, vyjednávať cenu alebo vymáhať neuhradenú faktúru. Freelancerka nie je iba dizajnérka, prekladateľka, programátorka či konzultantka. Je aj obchodníčka, projektová manažérka a účtovná pre vlastný malý podnik.
Prvých klientov netreba hľadať iba na sociálnych sieťach. Fungujú bývalí kolegovia, profesijné kontakty, odporúčania, odborné podujatia aj menšie agentúry, ktoré potrebujú externú spoluprácu. Pri každej zákazke sa oplatí dohodnúť rozsah práce, termín, cenu, počet úprav a spôsob odovzdania.
Bez zmluvy alebo aspoň jasnej písomnej objednávky by som neriskovala väčší projekt. E-mail s vetou „dohodnuté“ je lepší než nič, no pri spore často nepokryje rozsah zadania, licenciu ani termín splatnosti. Záloha pri novom klientovi nie je prejav nedôvery. Je to ochrana pred tým, aby freelancerka financovala cudzie podnikanie zo svojich úspor.
Živnosť, odvody a peniaze, ktoré nie sú vaše
Na Slovensku si človek pri samostatnej práci najčastejšie zakladá živnosť, prípadne volí inú právnu formu podľa typu činnosti a príjmov. Ohlásenie živnosti sa dá vybaviť elektronicky alebo osobne cez jednotné kontaktné miesto. Pred začiatkom podnikania si treba overiť, či konkrétna činnosť patrí medzi voľné, remeselné alebo viazané živnosti.
Pri štarte si freelancerka nastavuje aj zdravotné a neskôr sociálne odvody. Ich výška a povinnosť platiť sa odvíjajú od príjmov, predchádzajúceho obdobia a aktuálnych pravidiel. Tieto sumy sa menia, preto by som si ich pred podaním výpovede overila priamo v Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni alebo u účtovníčky.
Peniaze na odvody a daň by nemali zostať na bežnom účte spolu s peniazmi na nájom. Praktickým riešením je samostatný účet alebo aspoň oddelená rezerva, do ktorej po každej úhrade odíde vopred určená časť príjmu. Kto čaká s odkladaním až na daňové priznanie, tomu príde účet naraz a bez varovania.
Pri daňových výdavkoch si podnikateľka vyberá medzi skutočnými nákladmi a paušálnymi výdavkami, ak na ne spĺňa podmienky. Výber závisí od typu práce, objemu nákladov a administratívy. Tady si nejsem jistá v jednotlivých detailoch pre každý typ podnikania, preto by som konkrétne nastavenie neodhadovala podľa diskusie na internete.
Faktúra má obsahovať údaje podnikateľky a klienta, číslo dokladu, dátum vystavenia, dátum dodania, popis služby, cenu a splatnosť. Pri práci s firmami sa oplatí sledovať aj to, či klient vyžaduje objednávku, dodací protokol alebo špecifické fakturačné údaje. Administratíva nepôsobí tvorivo, ale neuhradená faktúra vie pokaziť celý tvorivý deň.
Odchod zo zamestnania by som načasovala až po splnení troch podmienok: poznám svoje minimálne mesačné náklady, mám finančnú rezervu a viem, odkiaľ príde prvý príjem po skončení pracovného pomeru. Výpoveď sa potom nestáva lotériou, ale rozhodnutím s rizikom, ktoré sa dá pomenovať.
Ja by som si v kalendári nechala aj pevný deň na predaj, faktúry a kontrolu peňazí, pretože najdrahšou chybou býva práca zadarmo pre klienta, ktorý sa ozve až po tretej urgencii.