Autor: Redakcia (Ján a Martina) · Magazín

Ako prebieha dobrovoľná dražba nehnuteľnosti a kedy k nej dochádza

Majiteľ rodinného domu prestal splácať úver a banka mu poslala oznámenie, že pripravuje dražbu. Dom pritom ešte nebol prázdny – bývala v ňom rodina a na dvore sa sušila bielizeň. Znám prípad, keď si vlastníci až po zverejnení dražobnej vyhlášky uvedomili, že o nehnuteľnosť môžu prísť. Dovtedy si mysleli, že s bankou majú stále čas rokovať.

Dobrovoľná dražba je verejný spôsob predaja majetku, pri ktorom nehnuteľnosť získa záujemca s najvyšším podaním. Upravuje ju zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Na rozdiel od exekučnej dražby nejde o konanie exekútora, hoci dôvodom môže byť aj nesplácaný úver zabezpečený záložným právom.

Kedy sa dobrovoľná dražba začína

Dražbu môže navrhnúť vlastník nehnuteľnosti, veriteľ so záložným právom alebo iná osoba, ktorá má na predaji zákonný záujem. Pri hypotéke je častým navrhovateľom banka. Ak dlžník dlh neuhradí a dohoda o splátkach zlyhá, záložný veriteľ môže požiadať dražobníka o vykonanie dražby.

Samotné omeškanie s jednou splátkou ešte neznamená, že dom skončí v dražbe. Veriteľ musí postupovať podľa zmluvy a zákona, pričom dlžník dostáva písomné oznámenia o dlhu a o ďalšom postupe. Pri nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom sa rieši aj postavenie ďalších veriteľov a osôb zapísaných na liste vlastníctva.

Dobrovoľná dražba však nemusí súvisieť iba s dlhmi. Vlastník môže dražobníka osloviť aj preto, že chce nehnuteľnosť predať verejne a očakáva konkurenčné ponuky. Osobne by som v takej situácii porovnala dražbu s klasickým predajom cez realitnú kanceláriu, najmä pre rozdielne náklady, časový priebeh a právne riziká.

Čo robí dražobník a ako sa určí cena

Dražobník musí preveriť podklady k nehnuteľnosti, pripraviť dražobnú vyhlášku a zabezpečiť jej zverejnenie. V dokumente sa uvádza označenie domu, bytu alebo pozemku, údaje z katastra, práva a záväzky viaznuce na majetku, miesto a čas dražby, najnižšie podanie aj výška dražobnej zábezpeky.

Pri nehnuteľnostiach sa cena určuje na základe znaleckého posudku. Ten vypracuje znalec zapísaný v príslušnom zozname a posudok má zachytiť hodnotu majetku v danom čase. Vyvolávacia cena nemusí byť rovnaká ako suma, ktorú by vlastník získal pri bežnom predaji na trhu. Práve tu vzniká priestor na spor, ak sa vlastník domnieva, že ocenenie je príliš nízke.

Oznámenie o dražbe sa zverejňuje v registri dražieb a na ďalších miestach určených zákonom. Pri nehnuteľnostiach sa dražobná vyhláška doručuje aj osobám, ktorých práva môžu byť dražbou dotknuté. Lehota na zverejnenie a doručenie sa líši podľa konkrétnej situácie, preto by som si dátumy kontrolovala priamo v dražobnej vyhláške, nie v krátkom inzeráte na internete.

Záujemca má právo oboznámiť sa so stavom nehnuteľnosti a dražobník musí určiť termín obhliadky. Ak vlastník odmietne vstup, obhliadka sa skomplikuje, no účastník dražby tým neprestáva niesť riziko. Pri dome si treba pozrieť nielen interiér, ale aj strechu, prístupovú cestu, prípojky, vecné bremená a skutočné užívanie pozemku.

Ako dražba prebieha a čo nasleduje po príklepe

Na dražbu sa môže prihlásiť osoba, ktorá splní podmienky uvedené v dražobnej vyhláške. Pred začiatkom zloží dražobnú zábezpeku, preukáže totožnosť a pri právnickej osobe aj oprávnenie konať. Výška zábezpeky sa stanovuje podľa zákonných pravidiel a podmienok konkrétnej dražby. Ak účastník nevyhrá, zábezpečka sa mu vráti.

Dražobník počas konania oznámi predmet dražby, najnižšie podanie a spôsob prihadzovania. Účastníci zvyšujú cenu podľa určeného minimálneho prihodenia. Keď už nikto neurobí vyššie podanie, dražobník udelí príklep. Víťaz potom musí v stanovenej lehote doplatiť cenu dosiahnutú vydražením.

Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa spája s príklepom, splnením podmienok dražby a zaplatením ceny. Následne sa rieši zápis do katastra nehnuteľností. Kupujúci pritom nekupuje iba steny a pozemok, ale aj právnu situáciu zapísanú v katastri. Niektoré záložné práva a ďalšie ťarchy dražbou zanikajú, iné môžu zostať zachované.

Ak vydražiteľ cenu včas nezaplatí, dražba sa môže zopakovať a vzniknú mu ďalšie povinnosti. Neúspešný účastník zase môže namietať priebeh dražby, ak sa domnieva, že dražobník porušil zákon alebo podmienky konania. Na podanie návrhu na neplatnosť dražby platia prísne lehoty; presný postup by som si overila u advokátky podľa konkrétnych dokumentov.

Po dražbe sa rieši aj odovzdanie nehnuteľnosti. Ak v nej býva pôvodný vlastník alebo nájomník, vydražiteľ ho nemôže jednoducho zo dňa na deň vyhodiť z domu. Spôsob vypratania závisí od právneho titulu užívania a v spornom prípade môže skončiť na súde.

Pri liste vlastníctva by som si pozrela najmä záložné práva, vecné bremená, poznámky a plomby. Jediný riadok v katastri dokáže zmeniť lacnú kúpu na veľmi drahý problém.

← Späť na magazín