Dedičské konanie sa začína po oznámení úmrtia matrikou príslušnému súdu. Súd následne poverí notára, aby konal ako súdny komisár. Konanie vedie súd podľa posledného trvalého pobytu zosnulého; ak sa takýto údaj nedá určiť, rozhodujú ďalšie zákonné kritériá.
Notár preverí, kto prichádza do úvahy ako dedič, či zosnulý zanechal závet alebo listinu o vydedení a aký majetok a dlhy po ňom zostali. Predvolá osoby, ktoré môžu dediť, vypočuje ich a vyzve ich na predloženie dokladov. Do konania patria napríklad nehnuteľnosti, bankové účty, vozidlá, podiely vo firmách, cennosti, ale aj pôžičky, nedoplatky a iné záväzky.
Závet má prednosť, no nie úplne bez obmedzení
Ak zosnulý zanechal platný závet, majetok sa delí podľa jeho obsahu. Závet však nemôže bez ďalšieho obísť takzvaných neopomenuteľných dedičov. Maloleté deti musia dostať aspoň svoj zákonný dedičský podiel a plnoleté deti aspoň polovicu podielu, ktorý by im patril podľa zákona. Ak túto ochranu závet poruší, dotknutý dedič sa môže domáhať svojho práva v konaní.
Závet musí spĺňať zákonné podmienky. Problém vzniká pri chýbajúcom dátume, nejasnom označení dediča alebo pri pochybnostiach o tom, či ho zosnulý podpísal slobodne a vážne. Notár preveruje aj evidenciu závetov vedenej Notárskou komorou. List papiera uložený v zásuvke preto ešte automaticky neznamená, že všetko prebehne podľa predstáv jeho autora.
Ak závet neexistuje, nedá sa použiť alebo pokrýva iba časť majetku, nastupuje dedenie zo zákona. V prvej dedičskej skupine dedia deti a manžel alebo manželka rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho deti a prípadne ďalších potomkov.
Keď zosnulý nemá potomkov, v druhej skupine dedia manžel alebo manželka, rodičia a osoba, ktorá so zosnulým najmenej rok žila v spoločnej domácnosti a starala sa o ňu alebo bola odkázaná na jeho výživu. Manžel alebo manželka v tejto skupine získava najmenej polovicu dedičstva. Ďalšie skupiny prichádzajú na rad pri absencii dedičov z predchádzajúcich skupín; patria do nich súrodenci, osoby zo spoločnej domácnosti a napokon starí rodičia či ich deti.
Najprv sa rieši bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Ak bol zosnulý ženatý alebo vydatá, notár najprv vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do dedičstva totiž nepatrí celý spoločný majetok manželov, ale iba tá časť, ktorá po vyporiadaní pripadne zosnulému. Pozostalý manžel alebo manželka tak môže dostať polovicu spoločného majetku ešte pred samotným dedením a následne dediť aj zvyšok patriaci do dedičstva.
Pri byte, dome alebo pozemku sa zisťuje vlastníctvo v katastri nehnuteľností. Dediči sa môžu dohodnúť, že nehnuteľnosť pripadne jednému z nich a ostatných vyplatí. Dohoda musí byť jasná, musí riešiť všetok majetok, na ktorý sa vzťahuje, a pri nehnuteľnosti musí obsahovať údaje použiteľné na zápis do katastra.
Ak dohoda nevznikne, dedičské podiely sa určia podľa závetu alebo zákona. Výsledkom je uznesenie o dedičstve, v ktorom sú uvedení dedičia, majetok, dlhy a spôsob vyporiadania. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v zákonnej lehote, ktorá pri rozhodnutiach súdu spravidla predstavuje 15 dní od doručenia, no presné poučenie treba skontrolovať priamo v uznesení.
Pozostalí môžu dedičstvo odmietnuť, ale iba ako celok. Odmietnutie sa týka majetku aj dlhov a nemožno si vybrať napríklad byt, no vzdať sa pôžičky. Lehota na odmietnutie je jeden mesiac od poučenia dediča o tomto práve; ak má dedič jediné bydlisko v zahraničí, lehota je tri mesiace. Vyhlásenie musí byť urobené voči súdu alebo notárovi, ktorý konanie vykonáva.
Dlhy nezmiznú úmrtím. Dedič za ne zodpovedá len do výšky ceny toho, čo z dedičstva nadobudol, a ak je dedičov viac, podľa pomeru ich nadobudnutých podielov. Pri predlženom dedičstve sa uplatňujú osobitné pravidlá, preto by som pri väčšej pôžičke, ručení alebo exekúcii neriskovala rozhodnutie podľa rodinných dohadov pri kuchynskom stole.
Znám prípad, keď sa súrodenci roky nevedeli dohodnúť na dome po rodičoch, hoci každý z nich mal podľa rozhodnutia presne určený podiel. Jeden v dome býval, druhý žiadal vyplatenie a tretí tvrdil, že do opráv vložil viac peňazí. Dedičské konanie sa skončilo, ale spor o investície a užívanie nehnuteľnosti pokračoval samostatne. Videla som, ako sa z pôvodne jednoduchého dedenia stal papierový maratón.
Notár pri zisťovaní hodnoty majetku vychádza z dostupných dokladov a vyjadrení dedičov. Pri nehnuteľnosti môže byť potrebný znalecký posudok, najmä ak sa dedičia nezhodnú na hodnote alebo ak jeden z nich vypláca ostatných. Od hodnoty dedičstva sa odvíja aj odmena notára podľa príslušnej vyhlášky. Dedičská daň sa na Slovensku neplatí, no pri neskoršom predaji zdedeného majetku môžu vzniknúť iné daňové povinnosti.
Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, ktorý nebol v pôvodnom konaní prejednaný, možno požiadať o dodatočné konanie o dedičstve. Týka sa to napríklad zabudnutého účtu, podielu v obchodnej spoločnosti alebo parcely evidovanej v inom katastrálnom území.
Osobne by som si hneď na začiatku vypýtala výpisy z katastra, bankové doklady, poistné zmluvy a informácie o úveroch. Tým sa konanie nezrýchli zázračným spôsobom, ale znižuje sa priestor na dohady medzi príbuznými. A presná hodnota majetku sa podľa zdrojov líši, preto by som pri nehnuteľnosti bez dohody dedičov nespoliehala na odhad z realitného portálu.
Odmena notára, náklady na znalecké posudky a ďalšie výdavky sa započítajú medzi trovy konania. Kto ich napokon zaplatí, určí rozhodnutie podľa okolností prípadu. Ak dedičia spolupracujú a predložia doklady včas, konanie sa nezačne zbytočne vracať k tým istým otázkam.
Pri dome po rodičoch by som si ešte pred podpisom dohody nechala presne vypočítať podiely, hodnotu nehnuteľnosti aj všetky dlhy, pretože jedna nejasná veta v dohode vie rodinu rozdeliť na celé roky.