Daňovník si môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri mesiace. Ak mal v zdaňovacom období aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, odklad môže trvať až šesť mesiacov. Pri priznaní za rok 2025 tak základný termín 31. marca 2026 posunie najneskôr na 30. júna, respektíve na 30. septembra 2026.
Ako sa odklad oznamuje
O predĺženie lehoty sa nežiada klasickou žiadosťou. Daňovník podáva daňovému úradu oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Musí tak urobiť najneskôr v posledný deň riadnej lehoty, teda pri priznaní za rok 2025 do 31. marca 2026.
V oznámení sa uvádza nová lehota a v prípade príjmov zo zahraničia aj informácia o tom, že daňovník takéto príjmy dosiahol. Daňový úrad odklad osobitne neschvaľuje. Ak je oznámenie podané včas a obsahuje potrebné údaje, nová lehota platí automaticky.
Podnikatelia a ďalšie osoby, ktoré komunikujú s finančnou správou elektronicky, odošlú oznámenie cez portál Finančnej správy. Zamestnanec bez povinnosti elektronickej komunikácie ho môže podať aj v papierovej podobe. Pri elektronickom podaní by som si skontrolovala správne autorizovanie, pretože odoslaný koncept ešte neznamená platné podanie. Taká drobnosť vie zmeniť pokojný večer na telefonovanie na daňový úrad.
Odklad sa týka aj splatnosti dane. Ak teda daňovník podá priznanie až v júni alebo v septembri, v rovnakej lehote zaplatí aj vypočítanú daň. Nejde však o odklad preddavkov na daň, ktoré vznikli podľa predchádzajúceho daňového priznania.
Kedy sa predĺženie oplatí
Odklad má praktický význam najmä vtedy, keď daňovník ešte nemá všetky podklady. Typickým príkladom je živnostníčka s viacerými faktúrami, príjmami z prenájmu alebo investíciami, pri ktorých čaká na ročné výpisy. Čas navyše môže pomôcť aj človeku, ktorý rieši príjmy zo zahraničia a potrebuje správne uplatniť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Znám prípad podnikateľa, ktorý si predĺžil lehotu, pretože mu zahraničný klient poslal potvrdenie o príjme až v apríli. Bez odkladu by priznanie podal narýchlo a neskôr by opravoval údaje aj daň. Takéto opravy nie sú tragédia, ale nikto ich nerobí z lásky k administratíve.
Osobne by som odklad využila aj vtedy, ak by som mala vysokú daňovú povinnosť a potrebovala si rozumne naplánovať hotovosť. Odklad síce daň nezruší, ale poskytne ďalšie týždne na jej zaplatenie bez sankcie za oneskorené podanie či úhradu.
Na druhej strane, odklad nemá veľký zmysel pre človeka, ktorý má všetky doklady pripravené a daň vie zaplatiť v riadnom termíne. Neskoršie podanie neprináša automaticky nižšiu daň ani inú výhodu. Ak si niekto necháva priznanie na poslednú chvíľu len preto, že sa mu doň nechce, kupuje si skôr ďalší stres než skutočný prospech.
Na čo si dať pozor
Oznámenie o odklade treba podať ešte pred uplynutím pôvodnej lehoty. Po 31. marci 2026 už nemožno platne zachrániť zmeškaný termín novým oznámením. Ak daňovník priznanie podá v riadnej lehote a až potom si rozmyslí, že chce viac času, odklad už spätne nevybaví.
Pri príjmoch zo zahraničia treba rozlišovať medzi príjmom zo zahraničného účtu a príjmom, ktorý je skutočne príjmom zo zdrojov v zahraničí. Presná kvalifikácia ovplyvňuje aj možnosť šesťmesačného odkladu, preto by som si ju pri nejasnej situácii overila u daňovej poradkyne. Tady si nejsem jistý, či každý cezhraničný prípad bude finančná správa posudzovať rovnako, a pri daniach sa neoplatí spoliehať na vetu z internetovej diskusie.
Daňovník si zároveň musí skontrolovať, či podáva správny typ priznania. Zamestnanec, ktorý požiadal zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, daňové priznanie nepodáva. Ak však mal popri zamestnaní napríklad príjem z prenájmu, podnikania alebo predaja majetku, povinnosti sa menia podľa konkrétnej situácie.
Ja by som si pred odoslaním oznámenia zapísala aj nový termín do kalendára, hoci to znie banálne. Odklad sa ľahko zmení na zabudnutý termín a september potom príde rýchlejšie, než človek čaká. Pri priznaní za rok 2025 by som si pri trojmesačnom odklade poznačila 30. jún 2026 a pri príjmoch zo zahraničia 30. september 2026.