Vedeli ste, že cudzinec s vízom na Slovensku ešte automaticky nemá právo pracovať? Firma, ktorá ho prijme bez správneho povolenia alebo bez splnenia oznamovacích povinností, riskuje pokutu aj problém pri ďalších kontrolách. Rozhoduje občianstvo pracovníka, druh pobytu, profesia a spôsob, akým chce na Slovensko nastúpiť.
Dve skupiny cudzincov, dva rozdielne postupy
Občan členského štátu Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska nepotrebuje na výkon práce na Slovensku pracovné povolenie. Firma ho zamestná za rovnakých pracovnoprávnych podmienok ako slovenského občana. Po nástupe však musí príslušnému úradu práce odoslať informačnú kartu a oznámiť aj skončenie pracovného pomeru. Lehota je sedem pracovných dní.
Pri občanovi tretej krajiny je situácia prísnejšia. Zamestnávateľ preveruje, či pracovník potrebuje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, pracovné povolenie alebo povolenie na pobyt na účel zamestnania. Samotný bezvízový vstup, turistické vízum ani povolenie na pobyt z iného dôvodu zamestnanca neoprávňuje pracovať.
Čo musí firma vybaviť pred nástupom
Proces sa začína konkrétnym pracovným miestom. Zamestnávateľ nahlási voľné miesto úradu práce a uvedie profesiu, miesto výkonu práce, mzdu, pracovný čas i požadované vzdelanie. Úrad následne posudzuje, či možno miesto obsadiť cudzincom a aký typ potvrdenia bude potrebný. Pri vybraných nedostatkových profesiách platia osobitné pravidlá a kratšie lehoty; presné čísla sa podľa zdrojov líšia, preto by som si ich pri konkrétnej pozícii overila priamo na príslušnom úrade práce.
Žiadosť o pobyt na účel zamestnania podáva pracovník, nie firma. Zamestnávateľ mu však poskytuje pracovnú zmluvu alebo prísľub zamestnania, údaje o pracovnom mieste a dokumenty potrebné pre konanie. Cudzinec predkladá aj doklady o bezúhonnosti, ubytovaní, finančnom zabezpečení a zdravotnom poistení podľa svojho prípadu.
Pri niektorých režimoch sa vyžaduje pracovné povolenie od úradu práce. Pri takzvanom jednotnom povolení sa posudzuje pobyt aj prístup na trh práce v jednom konaní. Zamestnávateľ nesmie pracovníka poslať na inú pozíciu, do iného mesta alebo k inému subjektu bez toho, aby preveril, či to povolenie umožňuje.
Pracovná zmluva nie je formalita
Zmluva musí presne označiť druh práce, miesto výkonu, deň nástupu, mzdu, pracovný čas a ďalšie dohodnuté podmienky. Ak je dokument v slovenčine, pracovník mu musí rozumieť; pri jazykovej bariére firma zabezpečí preklad alebo vysvetlenie obsahu. Mzdové podmienky nesmú byť horšie len preto, že ide o cudzinca.
Firma potom plní rovnaké povinnosti ako pri slovenskom zamestnancovi. Prihlási pracovníka do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, odvádza preddavky, vedie pracovnú dokumentáciu a zabezpečí ochranu zdravia pri práci. Pri nástupe do výroby, skladu či stavebníctva by som školenie bezpečnosti práce neodkladala ani vtedy, keď pracovník nastupuje „len na pár dní“.
Oznamovanie, evidencia a kontroly
Úrad práce, cudzinecká polícia, Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa pracujú s odlišnými lehotami. Zamestnávateľ preto potrebuje sledovať nielen deň podpisu zmluvy, ale aj deň nástupu, skončenia pracovného pomeru, zmeny pozície a zmeny miesta výkonu práce. Pri pracovníkoch z tretích krajín musí úradu práce oznamovať aj údaje súvisiace so skončením zamestnania alebo nenastúpením do práce.
Kontrola si môže vypýtať pracovnú zmluvu, doklad totožnosti, pobytový doklad, potvrdenie o možnosti obsadenia miesta, pracovné povolenie, evidenciu pracovného času a doklady o vyplatení mzdy. Chýbajúci papier pritom nie je jediný problém. Rizikom je aj situácia, keď cudzinec pracuje na inom mieste alebo v inom rozsahu, než povoľujú predložené dokumenty.
Stretla som sa s prípadom, keď firma mala podpísanú zmluvu, ale pracovník nastúpil skôr, než získal potrebné oprávnenie. Majiteľ tvrdil, že „veď už bol prijatý“. Kontrola však riešila skutočný výkon práce, nie dobrý úmysel ani podpis na papieri.
Najčastejšie chyby zamestnávateľov
Firmy si zamieňajú pobyt s pracovným oprávnením, zabúdajú na informačnú kartu alebo prehliadnu platnosť dokladu. Problém vzniká aj pri agentúrnom zamestnávaní, keď pracovníka formálne zamestná jedna spoločnosť, no v praxi ho riadi iná firma bez správne nastavenej zmluvy a povolení.
Osobne by som si pred podpisom zmluvy vypýtala kópiu pobytového dokladu, overila jeho účel a skontrolovala, či sa zhoduje s plánovanou prácou. Pri občanovi tretej krajiny by som celý postup nechala prejsť mzdovou účtovníčkou alebo právnikom, najmä ak ide o väčšiu skupinu pracovníkov.
Výška sankcie závisí od porušenia, počtu pracovníkov a okolností prípadu. Pri nelegálnom zamestnávaní však nejde o symbolickú pokutu; právnickej osobe hrozí sankcia v desiatkach až stovkách tisíc eur. Firma môže zároveň riešiť nedoplatky na odvodoch, daňové dôsledky a poškodenie mena.
Kedy si firma potrebuje pomoc zvonka
Externá pomoc dáva zmysel pri väčšom nábore, pri pracovníkoch z viacerých krajín alebo pri profesiách s osobitnými podmienkami. Advokát či imigračný poradca nenahradí rozhodnutie úradu, ale vie odhaliť chýbajúce dokumenty, nesprávne lehoty a rozdiel medzi tým, čo firma plánuje, a tým, čo povoľuje konkrétny pobyt.
Neriskovala by som nástup pracovníka len preto, že vízové konanie trvá dlho. Kým nemá platné oprávnenie na výkon práce a firma nesplní svoje oznamovacie povinnosti, pracovisko by som mu neotvorila.
Najdrahšia chyba býva tá, pri ktorej prvý pracovný deň príde skôr než povolenie.