Podnikanie s umelou inteligenciou je na Slovensku legálne, ak podnikateľ splní rovnaké základné povinnosti ako pri inom podnikaní a zároveň vie, čo presne do systému zadáva a čo s jeho výstupom ďalej robí. Rozhoduje pritom účel použitia, typ údajov, spôsob predaja služby a postavenie zákazníka. Iné pravidlá sa týkajú grafiky vytvorenej na reklamu, iné chatbotu pre banku a úplne iné nástroja, ktorý odporúča uchádzačov o zamestnanie.
Podnikateľ potrebuje vhodné oprávnenie na činnosť, evidenciu príjmov, daňové nastavenie a zmluvy so zákazníkmi. Živnosť ani spoločnosť s ručením obmedzeným však samy osebe nevyriešia otázku, či je možné konkrétny text, obrázok alebo kód komerčne používať. Túto otázku treba riešiť pri každom projekte.
Čo musí podnikateľ sledovať pri používaní AI
Prvým filtrom je ochrana osobných údajov podľa GDPR. Do verejného chatbotu by som nevkladala zoznam klientov, zdravotné údaje, interné e-maily ani zmluvy s rodnými číslami. Údaje totiž môžu skončiť v systéme prevádzkovateľa mimo Slovenska alebo mimo Európskej únie a podnikateľ musí vedieť vysvetliť, na akom právnom základe ich spracúva, kto k nim má prístup a ako dlho sa uchovávajú.
Firma by mala mať nastavené interné pravidlá používania AI. Zamestnanci potrebujú vedieť, ktoré nástroje môžu používať, aké dáta do nich nesmú vložiť a kto kontroluje výstup pred odoslaním zákazníkovi. Európsky AI Act priniesol aj povinnosť zabezpečiť primeranú AI gramotnosť ľudí, ktorí s týmito systémami pracujú. Prvé povinnosti sa začali uplatňovať vo februári 2025, ďalšie pravidlá pribúdajú postupne do augusta 2026.
AI Act zakazuje vybrané praktiky, napríklad niektoré formy manipulatívneho správania, sociálneho hodnotenia ľudí či biometrickej kategorizácie. Pri vysokorizikových systémoch, ktoré zasahujú do zamestnávania, úverov, vzdelávania alebo zdravotnej starostlivosti, pribúdajú požiadavky na dokumentáciu, kontrolu človekom, presnosť a riadenie rizík. Prevádzkovateľ obyčajného marketingového nástroja sa týmto režimom automaticky nestáva, no nemal by sa spoliehať na názov aplikácie. Rozhoduje skutočné použitie.
Pri obsahu pre spotrebiteľov prichádza do hry aj zákaz klamlivej reklamy. Ak firma zverejní fotku vytvorenú AI, ktorá vyzerá ako skutočný výrobok, človek alebo udalosť, nesmie tým zákazníka zavádzať. Pri upravenom obraze či zvuku, ktorý predstavuje takzvaný deepfake, treba sledovať aj osobitné požiadavky na označenie podľa AI Actu.
Autorské práva pri textoch, obrázkoch a kóde
Najväčší zmätok vzniká pri otázke, komu patrí výstup z generatívnej AI. Samotný automaticky vytvorený text alebo obrázok nemusí byť chránený autorským právom, pretože slovenské aj európske autorské právo stojí na ľudskej tvorivej činnosti. Jednoduché zadanie typu „napíš článok o cestovaní“ tvorivý vklad človeka nepreukazuje. Inak sa môže posudzovať rozsiahla ľudská práca s konceptom, výberom, úpravami, kompozíciou a finálnou redakciou.
To však neznamená, že výstup je automaticky voľný pre každého. Môže pripomínať konkrétne chránené dielo, reprodukovať charakteristický štýl žijúceho autora alebo obsahovať cudzie prvky. Pri obrázkoch treba kontrolovať logá, tváre, architektúru, fotografie a postavy. Pri textoch zase citácie, preklady a pasáže, ktoré systém prebral z existujúcich zdrojov.
Znám prípad malej agentúry, ktorá si nechala vygenerovať sériu ilustrácií na obaly výrobkov. Grafika vyzerala originálne, no jedna postava nápadne kopírovala vizuál známeho komiksu. Agentúra ju poslala do tlače bez kontroly licencie a problém si všimla až po upozornení držiteľa práv. Náklady na prepracovanie obalov boli vyššie než celá úspora za rýchlejšiu výrobu návrhov.
Osobne by som pri komerčnej kampani neriskovala použitie prvého obrázka, ktorý nástroj vyhodí. Výstup by som preverila reverzným vyhľadávaním, porovnala s databázami chránených diel a pri významnej kampani si vyžiadala licenčné podmienky alebo právnu kontrolu.
Samostatnou otázkou je tréning modelov na chránených dielach. Európske pravidlá autorského práva poznajú výnimky pre textové a dátové získavanie, no držitelia práv môžu pri komerčnom využití za určitých podmienok vyjadriť nesúhlas s ťažením obsahu. Používateľ konkrétneho nástroja však často nemá prehľad o tom, z akých databáz model čerpal a ako poskytovateľ rieši licencie. Presné čísla sa podľa zdrojov líšia, no výška sankcie nikdy nezmaže problém s neoprávnene použitým dielom.
Podmienky služby rozhodujú aj o tom, či poskytovateľ používa zadané dáta na ďalšie trénovanie, aké práva dáva používateľovi k výstupu a kto nesie zodpovednosť za sťažnosť tretej osoby. Bez prečítania týchto podmienok by som AI výstup nepredávala ako „výlučné autorské dielo“. Také tvrdenie môže byť nepresné a pri spore nepríjemne drahé.
Ako nastaviť zmluvy a kontrolu výstupov
V zmluve so zákazníkom by malo byť jasné, či dodávateľ používa AI, na čo ju využíva a kto schvaľuje konečný obsah. Zmluva môže upraviť aj rozsah licencie, zodpovednosť za podklady dodané klientom, povinnosť označiť syntetický obsah a postup pri reklamácii. Pri tvorbe softvéru treba oddeliť kód vytvorený človekom, kód navrhnutý AI a open-source komponenty s vlastnými licenciami.
Pri internom používaní sa oplatí viesť jednoduchú evidenciu: aký nástroj bol použitý, na aký účel, z akých podkladov výstup vznikol a kto ho skontroloval. Netreba z toho robiť ďalší korporátny rituál s pätnástimi tabuľkami. Pri spornom výstupe však takýto záznam ukáže, že firma nekopírovala cudzie dielo naslepo.
Ak podnikateľ predáva AI službu, zákazník by mal dostať informáciu o jej limitoch. Chatbot si vie vymyslieť odpoveď, prehliadnuť kontext a sebavedomo uviesť nesprávny paragraf. Pri právnych, finančných, zdravotných alebo bezpečnostných otázkach by mal mať výstup ľudskú kontrolu. Tady si nie som istá, či si každý malý podnikateľ uvedomuje, že jedna chybná automatická odpoveď môže poškodiť jeho povesť rýchlejšie než desať dobrých recenzií ju vybuduje.
Ja by som zákazníkovi nikdy nesľubovala úplnú originalitu výstupu len preto, že ho vytvoril platený nástroj. Licencia na používanie služby nie je automaticky zárukou čistého autorského pôvodu každého výsledku. Pri citlivom projekte by som si odložila zadania, verzie výstupov, zdrojové materiály aj finálne ľudské úpravy.
Predaj textu či grafiky vytvorenej pomocou AI teda nie je sám osebe zakázaný. Problém vzniká vtedy, keď podnikateľ zatají použitie systému tam, kde ho musí priznať, spracuje osobné údaje bez právneho základu, prevezme cudzie dielo alebo zákazníkovi prisľúbi práva, ktoré v skutočnosti nemá. Pri prvom väčšom klientovi by som si zmluvu nechala skontrolovať právničkou, pretože oprava jednej vety pred podpisom stojí menej než spor po zverejnení kampane.
Najviac by ma mrzelo zistiť až po tlači, že najkrajší obrázok v kampani nepatrí mne, ale niekomu, kto ho spoznal na prvý pohľad.