Autor: Redakcia (Ján a Martina) · Magazín

Ako funguje dedenie zo závetu a kedy môžete zo zákona vydediť vlastné dieťa

Syn sa po rokoch prestal ozývať otcovi, dcéra bývala v zahraničí a otec chcel celý dom odkázať vnučke. Spísal krátky papier, podpísal ho a odložil do zásuvky. Po jeho smrti sa ukázalo, že papier nespĺňal všetky podmienky a syn sa napriek napätým vzťahom stal dedičom.

Poznám prípad, keď sa rodina hádala o byt ešte pred skončením dedičského konania. Všetci vedeli, čo si zosnulá želala, lenže jej predstava zostala v telefonáte a v jednej nedatovanej poznámke. Právo sa však neopiera o to, čo si rodina pamätá pri kuchynskom stole.

Závet má prednosť, no nie bez hraníc

Pri dedení zo závetu rozhoduje vôľa poručiteľa, teda človeka, ktorý závet spísal. Závetom môže určiť dedičov, podiely na majetku aj konkrétne veci, napríklad byt, pozemok či peniaze na účte. Ak závet pokrýva celý majetok a je platný, uplatní sa pred zákonným dedením.

Slovenské právo však chráni potomkov ako takzvaných neopomenuteľných dedičov. Maloletý potomok musí dostať aspoň toľko, koľko by dostal pri dedení zo zákona. Plnoletý potomok má nárok minimálne na polovicu svojho zákonného podielu.

Ak mal zosnulý napríklad manželku a dve plnoleté deti, pri dedení zo zákona by každý z nich získal tretinu. Dieťa, ktoré závet úplne vynechá, má preto nárok najmenej na jednu šestinu dedičstva. Pri maloletom dieťati by išlo o celú zákonnú tretinu.

Neopomenuteľný dedič nemusí automaticky dostať konkrétny byt alebo auto. Ak mu závet neposkytne jeho zákonom chránenú časť, môže sa domáhať peňažného vyrovnania alebo určenia svojho dedičského nároku. Spor sa potom často presunie z notárskej kancelárie na súd.

Ja by som pri majetku väčšej hodnoty neriskovala závet napísaný podľa vzoru z internetu. Jedna chýbajúca veta, nesprávny dátum alebo podpis na zlom mieste dokážu zmeniť rodinný plán na niekoľkoročné konanie.

Ako musí závet vyzerať

Závet môže byť napísaný vlastnou rukou, vytlačený a podpísaný za prítomnosti dvoch svedkov alebo spísaný vo forme notárskej zápisnice. Vlastnoručný závet musí poručiteľ celý napísať a podpísať vlastnou rukou a uviesť v ňom dátum. Pri závete so svedkami musí byť zrejmé, že ide o poslednú vôľu, a svedkovia ho podpisujú spolu s poručiteľom.

Svedkom nemá byť osoba, ktorá má zo závetu dediť, ani človek jej blízky v rozsahu, ktorý zákon vylučuje. Problémom býva aj zdravotný stav poručiteľa. Ak niekto v čase podpisu nerozumie významu svojho konania, závet možno napadnúť pre nedostatok schopnosti právne konať.

Notárska zápisnica nevyrieši každý budúci konflikt, výrazne však znižuje riziko, že sa bude spochybňovať forma dokumentu. Notár môže zároveň zabezpečiť jeho evidenciu v Notárskom centrálnom registri závetov. Rodina sa tak po smrti nemusí spoliehať na to, či niekto nájde papier medzi starými účtami.

Závet možno neskôr zmeniť alebo zrušiť. Platí novší závet v rozsahu, v akom odporuje staršiemu, pričom chaos vzniká najmä vtedy, keď človek spíše viac listín bez jasného označenia, čo vlastne ruší. Presné čísla sa podľa zdrojov líšia pri nákladoch a dĺžke sporov, nie však pri základnej ochrane maloletých a plnoletých potomkov.

Vydedenie dieťaťa má presné zákonné dôvody

Vydedenie nie je obyčajná veta typu „synovi nič nedávam“. Musí byť urobené písomne a dôvod musí patriť medzi dôvody uvedené v Občianskom zákonníku. Poručiteľ môže potomka vydediť vtedy, ak mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo inom závažnom prípade.

Dôvodom je aj trvalý nezáujem potomka o poručiteľa, ktorý o vzťah sám neprejavuje. Zákon počíta tiež s tým, že potomok bol odsúdený za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. Poslednou zákonnou možnosťou je trvalé vedenie neusporiadaného života.

Každý dôvod musí byť v listine opísaný tak, aby sa dal konkrétne posúdiť. Veta „nestaral sa o mňa“ je slabá, ak z nej nie je jasné, čo sa stalo, kedy k tomu došlo a prečo mal potomok povinnosť pomoc poskytnúť. Súd skúma skutky, nie iba hnev v hlase pozostalých.

Pri nezáujme sa posudzuje aj správanie samotného rodiča. Ak rodič kontakt odmietal, opakovane dieťa ponižoval alebo mu bránil v návštevách, tvrdenie o nezáujme nemusí obstáť. Rodinný konflikt sám osebe na vydedenie nestačí, hoci v rodinách sa za dostatočný dôvod často považuje už jedna veľmi škaredá hádka.

Listina o vydedení môže obsahovať aj rozhodnutie, že sa vydedenie vzťahuje na potomkov vydedeného dieťaťa. Ak to poručiteľ výslovne neuvedie, deti vydedeného potomka môžu dediť namiesto neho. Práve táto časť býva v praxi prehliadaná.

Ak sa vydedený potomok domnieva, že dôvod neexistoval alebo nebol v listine opísaný pravdivo, môže platnosť vydedenia napadnúť. V dedičskom konaní sa potom rieši, komu patrí právo dediť, a pri spore môže notár účastníkov odkázat na súd.

Osobne by som pri rozhodnutí vydediť dieťa išla k notárovi a pripravila si konkrétne dátumy, správy, svedkov aj dokumenty. Nie preto, že každý rodinný spor skončí na súde, ale preto, že po smrti už poručiteľ nevysvetlí, čo svojou vetou naozaj myslel.

Ja by som nedatovaný papier zo zásuvky nepovažovala za bezpečný plán pre byt, ktorý má hodnotu celý život.

← Späť na magazín