Keď zomrel pán z malej obce pri Trnave, zanechal po sebe byt, auto a dve dospelé deti. Závet nemal a rodina sa najskôr nevedela dohodnúť, či väčší podiel patrí deťom, alebo manželke. O rozdelení však nerozhodovalo to, kto sa o neho posledné roky staral, ale pravidlá dedenia zo zákona.
Poznám prípad, keď sa súrodenci po smrti otca pohádali ešte pred prvým stretnutím u notára. Jeden z nich tvrdil, že byt patrí jemu, pretože v ňom býval a platil opravy. Samotné bývanie v nehnuteľnosti však dedičské právo nevytvára.
Kto dedí ako prvý
Ak zosnulý nemal platný závet, dedí sa na Slovensku podľa štyroch dedičských skupín. Prvá skupina sa týka detí a manžela alebo manželky. Dedia rovnakým dielom, pričom zákon nerozlišuje medzi deťmi narodenými v manželstve a mimo neho.
Ak jedno z detí zomrelo skôr ako poručiteľ, jeho podiel prechádza na jeho deti. Ak nežije ani niektoré z nich, nastupujú ďalší potomkovia. Takto sa dedičské právo môže dostať až k vnúčatám či pravnúčatám.
Manžel alebo manželka nededí automaticky celý majetok. Najprv sa vysporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ak existovalo. To, čo patrilo pozostalému manželovi už predtým alebo čo získal ako vlastný majetok, sa do dedičstva nezapočítava. Do dedičstva vstupuje len časť patriaca zosnulému.
Pri troch deťoch a manželke sa dedičstvo rozdelí na štyri rovnaké časti. Pred samotným delením však treba oddeliť napríklad manželkin podiel na spoločnom dome, ktorý jej patrí z titulu bezpodielového spoluvlastníctva, nie z titulu dedenia.
Ja by som si pri nehnuteľnosti nechala presne vysvetliť, čo patrí do dedičstva a čo už patrí pozostalému manželovi. Práve v tomto bode vzniká veľa sporov a rodinná predstava o „polovici domu“ nemusí sedieť s právnym stavom.
Čo sa stane, ak deti nie sú
Do druhej dedičskej skupiny patria manžel, rodičia zosnulého a osoba, ktorá so zosnulým najmenej rok pred smrťou žila v spoločnej domácnosti a starala sa o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná na jeho výživu. Táto osoba nemusí byť manželkou či manželom. Samotné tvrdenie, že partneri spolu chodili, však nestačí.
V druhej skupine dedí manžel najmenej polovicu dedičstva. Ak napríklad po zosnulom zostane manželka, matka a osoba žijúca s ním v spoločnej domácnosti, podiely sa určia podľa zákonných podmienok a dôkazov o spoločnom živote. Notár bude skúmať aj to, či spoločná domácnosť naozaj trvala požadovaný čas.
Ak niet manžela ani rodičov, nastupuje tretia skupina. Dedia súrodenci a osoba zo spoločnej domácnosti, ktorá spĺňa zákonné podmienky. Ak niektorý súrodenec nededí, jeho podiel získajú jeho deti.
Štvrtá skupina prichádza na rad až vtedy, keď niet dedičov z predchádzajúcich skupín. Dedia starí rodičia zosnulého, prípadne ich deti. Ak sa nenájde žiadny zákonný dedič ani závet, majetok pripadne štátu ako odúmrť.
Notár zisťuje majetok aj dlhy
Dedičské konanie sa začína po oznámení úmrtia a vedie ho súdom poverený notár ako súdny komisár. Notár preverí údaje o dedičoch, závete evidovanom v registri, bankových účtoch, nehnuteľnostiach, vozidlách aj záväzkoch. Dedičia musia uviesť všetko, o čom vedia. Zamlčaný úver sa smrťou dlžníka nestratí.
Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky ceny toho, čo zdedil. Ak je dedičstvo predĺžené, zákon pozná aj odmietnutie dedičstva. Odmietnutie sa robí výslovne voči súdu alebo notárovi v lehote jedného mesiaca od poučenia. Nedá sa odmietnuť iba dlh a ponechať si napríklad byt; dedičstvo sa odmieta ako celok.
Lehota sa pri dedičovi, ktorý žije mimo Slovenska, posudzuje osobitne podľa poučenia a okolností konania. Presné čísla sa podľa zdrojov líšia pri odhadoch dĺžky konania, preto by som si termín na odmietnutie vždy nechala potvrdiť priamo v uznesení alebo u notára.
Dedičia sa môžu dohodnúť, kto nadobudne konkrétnu vec a kto dostane finančné vyrovnanie. Ak dohoda nevznikne, notár pripraví podklady pre rozhodnutie podľa zákonných podielov. Pri dome alebo byte treba počítať aj s ocenením majetku, listom vlastníctva a prípadnými záložnými právami.
Osobne by som neriskovala podpis dohody len preto, aby bolo konanie rýchlejšie. Pred podpisom by som si vypýtala zoznam účtov, úverov, exekúcií a vlastníckych podielov, hoci to vie rodinné stretnutie zmeniť na nepríjemnú inventúru.
Ak medzi dedičmi vznikne spor o to, či určitá vec patrila zosnulému, alebo o platnosť právneho úkonu, notár ho nemusí vyriešiť priamo v dedičskom konaní. Vtedy môže účastníkov odkázat na samostatné súdne konanie. Pri nehnuteľnosti by som si preto ešte pred prvým stretnutím s notárom spísala všetky dlhy, aj ten zabudnutý leasing.